Ježiš Kristus na konci svojej životnej púti čoraz častejšie hovoril s učeníkmi o svojom odchode zo sveta a o návrate k Otcovi. Niekoľkokrát sa pritom dotkol pozoruhodného predmetu Biblie – Ducha Svätého. Dokonca povedal:

„No, ja vám hovorím pravdu, že vám je to užitočné, aby som ja odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ neprijde k vám.“ (Ján 16,7) Hovorí tu o Duchu Svätom, o Utešiteľovi.

Ľudia si pod pojmom „Duch“ nedokážu predstaviť nič konkrétne. Možno preto sa názory ľudí v otázke Ducha Svätého tak líšia. Je Duch Svätý iba silou, vplyvom, ktorým Boh pôsobí na človeka, alebo je božskou osobou? Je podriadený Bohu a Kristovi, alebo je ich rovnocenným partnerom? Je učenie o Božej „trojici“ biblické? Akú úlohu zohráva Duch Svätý v živote človeka? Akú úlohu plní pri kázaní evanjelia ľuďom, ktorí Boha nepoznajú?

Je vôbec potrebné sa týmto predmetom zaoberať? Áno, je to potrebné z niekoľkých dôvodov. Pochopenie úlohy a pôsobenie Ducha Svätého je totiž kľúčom k pochopeniu Biblie je to predpoklad toho, aby človek mohol dobré zásady Biblie uviesť do života.

„A ja požiadam Otca, a dá vám iného Tešiteľa, aby bol s vami na veky, toho Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí ani ho nezná. Ale vy ho znáte, pretože prebýva u vás a bude vo vás.“ (Ján 14,16.17)

„Ale Tešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“ (v. 26)

„No, ja vám hovorím pravdu, že vám je to užitočné, aby som ja odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ neprijde k vám; ale ak odídem, pošlem ho k vám. A keď on prijde, bude usvedčovať svet o hriechu, o spravedlivosti a o súde… Ale keď prijde on, ten Duch pravdy, uvedie vás do každej pravdy.“ (Ján 16,7.8.13)

Zo všetkých biblických textov vysvitá, že Ducha Svätého je potrebné prijať do života, prežívať jeho pôsobenie v praxi skôr než ho teoreticky spoznať. Nezáleží až tak na tom, akými výrazmi ho popíšeme a akými definíciami sa budeme snažiť vystihnúť jeho podstatu, veľmi však záleží na tom, či mu umožníme, aby pôsobil v našom živote.

Keby sme vypustili Ducha Svätého z kresťanstva a z Biblie, zostala by nám prázdna a mŕtva filozofia, ktorá by nikomu nepriniesla žiadny úžitok. Boh totiž komunikuje s našim svetom práve prostredníctvom Ducha Svätého. Bol to práve Duch Svätý, kto ľuďom v minulosti oznamoval všetky informácie o Bohu, viedol prorokov v ich monumentálnom diele, keď písali jednotlivé knihy Biblie. On svojím pôsobením menil ľudí na Boží obraz a viedol starozákonných aj novozákonných ľudí v cirkvi po Božej ceste. Ak Ducha Svätého znížime alebo vypustíme z učenia, potom nám zostane nepotrebné torzo.

I. Postupné zjavenie Božieho Ducha v dejinách

Ducha Svätého práve tak, ako Boha Otca môžeme spoznať a pochopiť iba čiastočne: „Kto obsiahol Ducha Hospodina a kto ho svojou radou poúčal?“ (Iz 40,13) „Pretože to, čo sa môže vedieť o Bohu, je im zjavné, pretože im to Bôh zjavil.“ (Rim 1,19) Hoci naše poznanie o Bohu na tomto svete je len čiastočné, Boh nám zjavil podstatné a potrebné.

1. POSTUPNÉ ZJAVENIE DUCHA BOŽIEHO V STAROZÁKONNEJ DOBE

Prvú zmienku o ňom nachádzame už v správe o stvorení: „a Duch Boží sa oživujúci vznášal nad vodami.“ (1 Moj 1,2) Z formulácie: „A Boh riekol: Učiňme človeka, na svoj obraz“ (1 Moj 1,26) vysvitá, že na stvoriteľskom diele sa podieľal Boh Otec, Kristus i Duch Svätý. On je zdrojom života rovnako ako Ježiš Kristus (porovnaj Ján 1,1-3 a Jób 33,4).

1 Moj 6,3 prezrádza, že Duch pôsobí na ľudské srdce a pomáha, aby človek nehrešil. Nehemiáš 9,20 hovorí: „A dal si svojho dobrého Ducha, aby ich učil.“ Ľudia môžu o duchovných veciach čítať, diskutovať alebo premýšľať, bez Ducha Svätého však nie sú schopní ich správne pochopiť.

Nádhernou pasážou o pôsobení Ducha je Žalm 51, v ktorom Boží Duch vedie Dávida k vyznaniu hriechu, k ľútosti a k zmene života (v. 3-6.11-14). Dávidove slová neskôr dopĺňa prorok Ezechiel (36, 25-27).

Starozákonný prorok Izaiáš je nazvaný „starozákonným evanjelistom“, pretože v širokom prorockom zábere opísal mesiášsku službu Ježiša Krista. Je veľmi zaujímavé, že práve prorok Izaiáš, ktorý sa tak detailne venuje Mesiášovi, píše veľmi často aj o Duchu Svätom (Iz 42,1; 44,3.4; 59,19; 61,1; 63,10-14). Tým vlastne predpovedá, že Kristus svojou smrťou zaplatí výkupné za človeka (Iz 53), ale Duch Svätý bude v ľudskom srdci realizovať tú zmenu. Kristova smrť je tým podstatným Božím činom, avšak bez pôsobenia Ducha Svätého by v Krista nikto neuveril! Tak už pred príchodom Ježiša Krista mohli ľudia vedieť, že Duch Svätý znamená viac než len vypätie ľudskej vôle a schopností, že je cestou k víťazstvu (Zach 4,6).

2. NOVÝ ZÁKON ZAČÍNA „ÉRU DUCHA“ A ZJAVUJE NÁM HO HLBŠIE

Duch Svätý sa podieľal na zázračnom narodení Ježiša Krista (Mat 1,20.23). Keď dospelý Ježiš začínal svoju mesiášsku službu, bol to opäť Duch Svätý, ktorý „zostúpil na neho“ pri krste (Mat 3,16.17) a „pomazal“ (vybavil) ho zvláštnou mocou (Luk 4,16-21).

S príchodom Mesiáša nastala doba ďaleko rozsiahlejšieho pôsobenia Božieho Ducha na ľudskú rodinu. Preto Kristus veriacich vyzýva, aby sa o Ducha Svätého modlili (Luk 11,9-13). Kristus v moci Ducha kázal, uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych a vracal ľuďom zmysel života (Sk 10,38).

Keď sa blížila chvíľa Kristovej smrti, vzkriesenia a návratu k Otcovi, Kristus svojim učeníkom oznámil počas krátkej doby rad najpodstatnejších myšlienok. Ján ich zaznamenal v 14., 15. a 16. kapitole svojho evanjelia. Tu nachádzame sústredené perly Kristovho evanjelia, koncentrát učenia Nového zákona. V prejave o druhom príchode, o modlitbe, o vzťahoch lásky, o Kristovom prebývaní v nás, o poslušnosti Božieho zákona sa Kristus stále znova vracia k otázke Ducha Svätého:

„A ja požiadam Otca, a dá vám iného Tešiteľa, aby bol s vami na veky.“ (Ján 14,16) „Ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí ani ho nezná. Ale vy ho znáte, pretože prebýva u vás a bude vo vás.“ (Ján 14,17) „Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“ (Ján 14,26) „Ale keď prijde Tešiteľ… ten bude svedčiť o mne.“ (Ján 15,26)

Bude upútavať pozornosť ľudí na Ježiša Krista, na jeho obeť a na druhý príchod. Tak dovŕši dielo, ktoré Kristus začal. Pán Ježiš potom vyslovil prekvapujúcu vetu: „vám je to užitočné, aby som ja odišiel.“ (Ján 16,7) Prečo? „Neprišiel by k vám Tešiteľ.“ Je nutné, aby prišiel? Áno, veľmi! Zatiaľ čo Kristus prijal ľudské telo a možnosti a bol nimi obmedzený na jedno miesto a na niekoľko ľudí, Duch Svätý bude pôsobiť na celom svete (Ján 16,8). Bude robiť to podstatné „obviňovať svet z hriechu“ a spoločne s cirkvou, s vykúpenými bude pozývať ku Kristovi ďalších (Zj 22,17). Bude ich „uvádzať do pravdy“ (Ján 16,13). Cirkev by bez pomoci Ducha Svätého nikdy nedokázala osloviť svet „evanjeliom“ (Mat 28,18-20). Prvé kapitoly knihy Skutky apoštolov potom opisujú tú najväčšiu „evanjelizačnú kampaň“ v dejinách sveta, kedy Duch Svätý a tejto nádhernej úlohe oddaná cirkev zachránili miliónom ľudí život pre Božie kráľovstvo.

II. Ako nám Biblia predstavuje Ducha Svätého?

1. Duch Svätý je osoba

Biblia nám zjavuje, že Duch Svätý nie je nejaká neosobná sila, vplyv (napríklad vychádzajúci od Boha), ale že je osobou.

Veriaci v apoštolskej cirkvi hovorili: „Rozhodol totiž Duch Svätý aj my.“ (Sk 15,28) Keď Ježiš Kristus hovoril o Duchu Svätom, vždy používal osobné zámená „on“ a „ho“. Tam, kde Písmo opisuje jeho činnosť a vlastnosti, hovorí ako o osobe: trápi sa (1 Moj 6,3), učí (Luk 12, 12), usvedčuje (Ján 16, 8), riadi cirkev (Sk 13,2), pomáha a prihovára sa (Rim 8,26), hovorí (1 Tim 4,1), dosvedčuje (Rim 8,16), vedie (v. 14), rozhoduje, ako sám chce (1 Kor 12,11), miluje nás (Rim 5,5), je možné ho zarmútiť (Ef 4,30), možno ho urážať (Žid 10,29).

2. Duch Svätý je Boh

Peter povedal Ananiášovi, že keď klamal Duchu Svätému, klamal „nie človeku, ale Bohu“ (Sk 5,3.4). Skutočnosť, že hriech proti Otcovi aj proti Synovi je možné odpustiť, ale hriech proti Duchu Svätému nie, naznačuje, že Duch Svätý je rovný Bohu (Mat 12,31. 32). Duch Svätý je rovný Bohu aj v tom, že „v ňom je život“ (Rim 8,2), je rovnako ako Kristus nazvaný „Duchom pravdy“ (Ján 14,6 a 16,13). Je všadeprítomný ako Boh (Ján 14,16) a je vševedúci (1 Kor 2, 10.11). Podieľal sa pri stvorení (Jób 33,4), spolupracuje pri obnove človeka a bude pôsobiť aj pri vzkriesení (Rim 8,11). Preto ho Kristus radí na rovnaké miesto ako seba, vedľa Otca (Mat 28,19).

3. Mená a označenie Ducha Svätého

V Biblii nachádzame rad výrazov, ktoré označujú tú istú božskú osobu: Duch Svätý (Ján 14,26), Duch Boží (Rim 8,8), Duch Kristov (Rim 8,8), Tešiteľ (Ján 14,16), Duch Pravdy (Ján 14,17), Duch (1 Kor 2,10-12). Duch Svätý je treťou rovnocennou osobou Božej trojice, ktorý sa vo vzťahu k ľudstvu, v rámci plánu vykúpenia ujal úlohy človeka svojim priamym vplyvom zachraňovať a meniť ho.

III. Duch Svätý je rozhodujúcim činiteľom obnovy človeka

O Ježišovi Kristovi je povedané, že ho „poslal“ Boh, aby spasil svet (Ján 3,17), a zároveň o ňom čítame, že „prišiel“ sám z vlastného rozhodnutia (Mat 18,11). Podobne Biblia hovorí aj o Duchu Svätom, ktorého „posiela“ Otec (Ján 14,16) a „posiela“ ho Kristus (Ján 16,7). Z týchto výrokov nemôžeme vyvodzovať, že Duch Svätý je „len silou, vplyvom“ podriadeným Bohu. Naopak, tieto texty ukazujú na úzku spoluprácu medzi všetkými Božími osobami.

1. Duch Svätý po Kristovom odchode zachraňuje ľudí

Kristovo vtelenie a „vyliatie“ Ducha na Turíce sú dve časti toho istého záchranného diela. Vyvrcholením Kristovho vtelenia (ktoré Biblia označuje „Boh s nami“) je naplnenie človeka Duchom Svätým (a to znamená „Kristus v nás“). Tak sa život večný začína uskutočňovať už teraz v tomto živote. Nasledujúca tabuľka ukazuje na to, že Duch Svätý pokračuje v diele Ježiša:

	JEŽIŠ	DUCH SVÄTÝ
1.	Začína proces vykúpenia Mat18,11, Tit 2, 11-14	Pokračuje, dovršuje Gal 5,22; Rim 8,14-17
2.	„Boh s nami“ Mat 1,23	„Boh v nás“ Rim 8,9
3.	Pôsobil na jednom mieste	Na celý svet Ján 16,8
4.	Vzorom víťazného života 1 Peter 2,21	Mocou víťazného života Rim 8,9.10; Sk 1,8

Z tohto porovnania vyplýva, že kresťanský víťazný život nie je výsledkom iba nášho úsilia o vybudovanie lepšej povahy. Je to viac než snaha napodobniť Ježiša Krista. Je to obnova Božieho obrazu v človeku mocou Ducha Svätého, ktorý prebýva vo vnútri ľudského srdca: „Nech vás posilní mocou Svätého Ducha na vnútornom človeku, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach.“ (Ef 3,16.17)

2. Duch Svätý nás vedie po stupňoch obnovy

Je to on, ktorý vedie človeka k prvému kontaktu s Bohom, s Bibliou a potom ďalej a ďalej až ku konečnému víťazstvu a dokonalosti. „Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, tí sú synmi Božími.“ (Rim 8,14)

1. Obviňuje z hriechu – budí nespokojnosť so životom bez Boha (Ján 16,8; Job 33,14-18).
2. Uvádza do pravdy – pomáha pochopiť posolstvo Biblie a prežívať ho (Ján 16,13; 1 Kor 2,11.14).
3. Premieňa človeka – budí nový život, zásadnú vnútornú premenu (Ján 3,5.6).
4. Pozýva človeka k rozhodnutiu prijať Boha za vodcu a Pána života (Zj 22,17).
5. Vedie človeka v živote – pomáha mu v rozhodnutiach a v problémoch (Rim 8,14.26).
6. Stáva sa novým zázemím srdca – zlo nahradené dobrom, nové pohnútky, túžby (Ez 36,25-27).
7. dovršuje dielo vykúpenia, pripravuje človeka pre nebo (Ef 4,30)
8. Dáva ľuďom a cirkvi dary k účinnej službe a pomoci iným (1 Kor 12,1-11; Gal 5,22).
9. Je zasľúbený vo zvláštnej miere pre dobu pred Kristovým návratom (Joel 2,28-32; Sk 1,8).

Všetko, skutočne všetko, čo v duchovnej oblasti človek získa, prežíva či robí, je dielom Ducha Svätého. Preto bolo tak potrebné, aby Kristus odišiel a poslal Tešiteľa. Bez Ducha Svätého nie sme ničím a nikam nedôjdeme. Je to jediný Boží prostriedok, ktorým nás Boh oslovuje, vyslobodzuje a vedie. Preto je nutné o ňom vážne premýšľať a podvoliť sa jeho vedeniu.

3. Praktické výsledky prijatia Ducha Svätého v živote

Gal 5,22 hovorí, že výsledkom pôsobenia Ducha v živote, jeho „ovocím“ je láska, radosť, pokoj, vľúdnosť, dobrota – všetko, čo nám tak často chýba. V živote ľudí, ktorí zakúsili moc Ducha, môžeme pozorovať veľké veci a zmeny. Napríklad Kristovi učeníci pred prijatím Ducha na Turíce (Sk 2,1-4) boli skupinou bojazlivých, zbabelých, zakomplexovaných a hašterivých ľudí. Po prijatí Ducha sa stali odvážnymi svedkami Krista a k sebe začali prejavovať lásku a úctu. Bola to nesmierne výrazná zmena s trvalými dôsledkami. Počiatočné kapitoly knihy Skutky apoštolov sa zmieňujú o „veľkej radosti“ (2,46), „veľkej odvahe“ (4,13.20.29), „veľkej moci“ (4,33), „veľkej milosti“ (4,33) a „veľkých divoch“ (6,8).

Duch Svätý prišiel v prvom rade preto, aby človeka oslobodil z moci neprekonateľného otroctva zla a hriechu, aby nás vnútorne premenil. Bez neho by sme spolu s Pavlom v zúfalstve volali: „Kto ma vytrhne z tela tejto smrti?!“ (Rim 7,24)

Satan hriechom porušil našu povahu. Najväčším problémom dnešných ľudí nie sú problémy ekonomické, ekologické, ani hrozba hladu či medzinárodné napätie, ale zlu podrobená ľudská povaha. Zlo nás obklopuje zvonku a preniká zvnútra. Zápasíme s ním, nikdy sme sa s ním nezmierili. Avšak sami sme slabí. Je to vopred prehratý boj. Boh však pripravil opatrenia – dáva nám Ducha Svätého, ktorý nás vyslobodzuje. Apoštol Pavol túto dramatickú zmenu opisuje v dvoch kapitolách – Rim 7 – zotročenie hriechom a Rim 8 – víťazstvo v Duchu Svätom.

Ako môžeme Ducha Svätého prijať?

Predovšetkým o neho musíme stáť a modliť sa za neho (Luk 11,13). Skúsenosť prijatia Ducha sa podobá zamilovaniu a rastu lásky dvoch ľudí. Láska začína vzájomným zamilovaním, ktoré ľudí k sebe priťahuje ako magnetická sila. Priťahuje ich k sebe. Po zblížení prichádza vzájomné oddanie, obidvaja vedia, že patria tomu druhému. Potom prichádza ich úplná vzájomná dôvera, ktorá tvorí krásu spoločného života – spoločné myšlienky, predstavy a ciele. Nakoniec nastáva obdobie vzájomného prispôsobovania, formovania podľa predstavy milovanej osoby.

Podobne je tomu s rastom viery v Krista. Človek sa do neho musí zamilovať. Začína po ňom túžiť. Potom sa k nemu približuje v modlitbe a tým, ako s jeho pomocou zápasí s hriechom, sa mu oddáva. Vyrastá hlboká dôvera v Boha. A potom nastáva obdobie zmien povahy a jednania podľa vzoru milovaného nebeského priateľa. Duch Svätý ukazuje človeku, čo a ako má zmeniť, ukazuje mu na biblické príklady a dáva mu silu k jednaniu. Vôľa človeka sa spája s vôľou Božou a výsledkom je krásny a prospešný život.

Túto skúsenosť prežili učeníci a potom mohli vykonať pre záchranu druhých veľmi veľa. „Užitočnosť toho, kto odloží všetko sebectvo, nechá na seba pôsobiť Ducha Svätého a žije životom plne zasväteným Bohu, je bez limitov. Životy týchto mužov, povaha, ktorú si vypestovali, a rozsiahle dielo, ktoré Boh skrze nich vykonal, sú svedectvom toho, čo Boh vykoná pre každého, kto je učenlivý a poslušný.“ (E. Whiteová, Túžba vekov 166)

Kľúčový význam Ducha Svätého pre človeka podčiarkuje ešte jedna skutočnosť. Jedným z dôležitých predpokladov pocitu šťastia a chuti ísť bez príťaže ďalej v živote je ODPUSTENIE. Boh je ochotný nám odpustiť každý hriech, zlo, krivdu aj čin – za predpokladu, že k nemu prídeme s prosbou o odpustenie. Musíme sa zmieriť s tými, komu sme ublížili, snažiť sa napraviť spôsobenú škodu a svoj hriech ľutovať.

Túto skúsenosť prežil kráľ Dávid, ktorý spáchal veľmi ohavný čin. Popisuje ju na dvoch miestach: Žalm 32 a Žalm 51. Dôkazom, že Boh nám odpustil hriech, je to, že do ľudského srdca vstúpi „pokoj, nie ten, aký dáva svet“ (Ján 14,27). Komu je odpustené, je mu daná nová príležitosť, môže znova „vykročiť s čistým štítom“. A predsa – existuje jeden hriech, ktorý nie je možné odpustiť.

IV. Hriech proti Duchu Svätému

Matúš zaznamenal Ježišove slová: „Ten, kto nie je so mnou, je proti mne, a kto neshromažďuje so mnou, rozptyľuje.Preto vám hovorím, že každý hriech a každé rúhanie bude odpustené ľuďom, ale rúhanie sa proti Duchu nebude odpustené ľuďom. A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, bude mu odpustené; ale kto by povedal proti Svätému Duchu, nebude mu odpustené ani v tomto veku ani v budúcom.“ (Mat 12,30-32)

Čo je to za strašný hriech a prečo nie je možné ho odpustiť? Znamená uzatvorenie jedinej a poslednej Božej cesty k človeku. Apoštol Pavol v 2Tes 2,10-12 napísal:

„… Bude zvádzať tých, ktorí idú k záhube, pretože neprijali a nemilovali pravdu, ktorá by ich zachránila aby boli spasení. Preto ich Boh vydá do moci klamu, aby uverili lži. Tak budú odsúdení všetci, ktorí neuverili pravde, ale našli zaľúbenie v neprávosti.“ Hriech proti Duchu Svätému nie je nejaký zvláštny a krutý čin (vražda, smilstvo, samovražda…), ale je to každý hriech, neposlušnosť, zlozvyk, zlo, o ktorom vieme, že s ním máme skoncovať, a my ho „hýčkame“ a vraciame sa k nemu. Duch Svätý nás napomína, varuje – prvýkrát je jeho hlas silný, ale keď ho neposlúchneme a stále pokračujeme s nesprávnou vecou, jeho hlas už tak zreteľne nevnímame. Ako by slabol – ale on hovorí – iba my ho prestávame vnímať. Začíname byť otupení. Tak začína hriech proti Duchu Svätému. Nie, že by ho Boh nemohol odpustiť, ale my si ho za čas ani neuvedomujeme a neprosíme za jeho odpustenie. Ako môžeme zhrnúť hriech proti Duchu Svätému? Je to:

1. TRVALÉ ODMIETNUTIE BOŽIEHO POZVANIA (Jób 33,14-18; Žalm 103,8.9; Iz 55,6)
2. PRIPISOVANIE BOŽEJ MOCI satanovi (Mat 12,23-35; Rim 1,19-32)
3. POZNAŤ BOŽIU PRAVDU A TRVALO ŽIŤ V HRIECHU (Žid 10,25-31; Ž 51,1-14)
4. JE TO VŽDY DLHÝ, MIERNY A TAKMER NEPOZOROVATEĽNÝ PROCES odcudzovania (Prísl 16,25; Zj 3,15-20; Pies Šal 2,15)

Je smutné, že takého hriechu sa dopustila veľká väčšina ľudí, ktorých Boh varoval pred potopou. Noe im povedal o nebezpečenstve potopy, vedeli o nej a predsa svoj spôsob života nezmenili. Potom prišla tragédia. Naša doba sa tej dobe veľmi podobá (Mat 24,37-39)

Učenie o Duchu Svätom je jedným z najkrajších a najpovzbudivejších v Biblii. Hovorí o úplne konkrétnej a účinnej pomoci. Boh je ochotný nám dať svojho Ducha, keď mu umožníme, aby nás vnútorne usmerňoval a premieňal na svoj obraz. Najviac však záleží na vnútornom postoji každého z nás.

---

Študijné otázky

1. Prečo majú ľudia toľko problémov s tým, aby pochopili to, čo Biblia označuje výrazom „Duch?“

2. Čo o Duchu Svätom mohli poznať ľudia v starozákonnej dobe? Neh 9,20; Iz 44,3-4; Zach 4,6

3. Prečo písal o Božom Duchu v Starom zákone najčastejšie prorok Izaiáš, ktorý písal tiež najčastejšie o Mesiášovi? Súvisí nejako dielo Ducha Svätého s dielom Ježiša Krista?

4. Ktoré dôležité skutočnosti o Duchu Svätom nám oznámil Ježiš Kristus v 14.,15. a 16. kapitole Jánovho evanjelia?

5. Ako Biblia potvrdzuje, že Duch Svätý je osoba a že je rovný Bohu?

6. Čo všetko robí Duch Svätý pri obnove hriešneho človeka k Božie­mu obrazu? (stupne obnovy)

7. Ako by si popísal život človeka, ktorý sa necháva meniť a viesť Duchom Svätým? Gal 5,22; Rim 8. kapitola

8. Akým spôsobom môže človek prijať Ducha Svätého? V akom zmysle sa tento proces podobá budovaniu vzťahu lásky medzi ľuďmi?

9. Čo je to hriech proti Duchu Svätému a prečo nemôže byť odpustený?

10. Čo je to krst Duchom Svätým?

11. Musí Duchom obdarovaný človek nutne robiť zázraky?