Reportér jednej veľkej rozhlasovej stanice sa postavil na rohu rušnej ulice a s mikrofónom v ruke kládol okoloidúcim rovnakú otázku: „Čo považujete za najväčšiu udalosť v dejinách ľudstva?“ Prekvapení ľudia sa na chvíľu zamysleli a potom odpovedali. Aké rôzne boli ich odpovede: „Bolo to objavenie Ameriky.“ „Vynález kolesa.“ „Víťazstvo nad fašizmom.“ „Rozbitie atómu.“ „Cesta ľudí do kozmu.“ V dlhej zozname odpovedí bola aj nasledujúca odpoveď pätnásťročného chlapca: „Najväčšou udalosťou v dejinách bolo narodenie Ježiša Krista.“

Kto to bol Ježiš Kristus? Majú pravdu ľudia, ktorí tvrdia, že Kristus je vybájenou postavou kresťanov, že vôbec nežil? A pokiaľ predsa pred dvetisíc rokmi nejaký muž Kristus žil, má pre nás nejakú cenu zaoberať sa jeho osobou? Ak to bol obyčajný muž, potom by o jeho živote mohli premýšľať historici. Pokiaľ Kristus bol dobrým psychológom, učencom a rečníkom, potom v jeho učení nájdu veľa zaujímavých podnetov psychológovia či teológovia. Ak však Ježiš Kristus bol tým, za koho sa nám vydáva, za koho ho prehlasuje Biblia , potom je nesmierne dôležité , aby sme sa o ňom dozvedeli čo najviac, aby sme sa s nim osobne zoznámili.

Keď Kristus stál ako väzeň pred rímskym prokurátorom Pilátom, dostal otázku:

„Či si ty ten kráľ Židov?“ (Ján 18,33)

Kristus mu odpovedal: „Ty dobre hovoríš, že som ja kráľ. Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo [o] pravde.“ (Ján 18,37)

Prišiel nám, hľadajúcim ľuďom, povedať, čo je pravda, čo je zmyslom ľudského života, prišiel odhaliť pravdu o skutočnostiach, ktoré by pred nami zostali inak navždy zastreté. A čo viac, Kristus krátko pred svojou smrťou povedal: „Ja som cesta, pravda a život.“ Preto je tak dôležité vedieť o Kristovi čo najviac. Biblia nám podrobne opisuje celý Kristov pozoruhodný život – jeho narodenie, život a službu ľuďom, jeho úžasnú múdrosť a zvlášť jeho smrť na kríži a zmŕtvychvstanie.

„Keď prišla plnosť času, poslal Boh svojho Syna, narodeného zo ženy, podrobeného pod zákon.“ (Gal 4,4)

„Kým za dávna mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Boh otcom v prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi…“ (Žid 1,1.2)

„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. … Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a ten život bol svetlom ľudí … A on, to Slovo sa stalo telom a stánilo medzi nami…“ (Ján 1,1-4.14)

Boh je pre človeka neviditeľný, pritom však vie, ako rád by ho človek videl. Mnohí veriaci muži starozákonnej doby prosili Boha, aby sa im zjavil. Boh sa rozhodol, že sa ľuďom zjaví v ľudskej podobe, stotožní sa s ľuďmi, bude prežívať ľudský údel v ich prostredí. A to sa stalo v osobe Ježiša Krista. Boh prišiel na svet v ľudskej podobe. Keď chodil Kristus po zemi a svojím životom uvádzal ľudí do úžasu, jeho súčasníci sa ho často pýtali: „Za koho ťa máme považovať?“ Kristus sa netajil svojou totožnosťou: „Ja a Otec sme jedno.“ (Ján 10,30) A pri inej príležitosti povedal: „Kto mňa videl, videl Otca, a ako ty hovoríš: Ukáž nám Otca?“ (Ján 14,9)

Sledujme spoločne záznamy dejín aj správy Biblie, čo nám o Kristovi prezrádzajú. Žiadny iný filozof, učenec ani panovník nezanechal v dejinách tak výraznú stopu ako Ježiš Kristus. Žiaden človek nemal toľko oddaných nasledovníkov, nestanovil tak nádherné mravné normy, nestal sa inšpiráciou pre toľko umelcov rozmanitých odborov a námetom toľkých kníh ako Ježiš Kristus.

I. Historické mimobiblické odkazy o Kristovi

O Kristovi nepíše len Biblia ako rýdzo kresťanská literatúra, ale jeho historickú existenciu potvrdzuje rad významných mužov, ktorí žili približne v rovnakej dobe ako on.

V r. 52 sa narodil Cornelius Tacitus, ktorý neskôr pôsobil ako správca v Malej Ázii. Keď opisuje panovania cisára Nera, zmieňuje sa o Ježišovi Kristovi: „Ale ani ľudskou pomocou, ani štedrými cisárovým darmi sa nedala zahladiť zlá povesť, že požiar (Ríma) bol založený na rozkaz. Aby teda potlačil túto povesť, predostrel Nero ako vinníkov a potrestal najvyberanejšími tresty tých, ktorých ľud pre odlišný život nenávidel a nazýval kresťanmi. Pôvodca tohto mena KRISTUS bol za vlády Tiberia Pilátom z Pontu popravený. Táto zhubná povera bola síce zatiaľ utlmená …“ (Letopisy str. 434).

Ďalším mužom, ktorý sa o Kristovi zmieňuje, bol satirik Lucianus (zač. 2. stor.). Píše posmešne: „Kristus bol mužom, ktorý bol v Palestíne ukrižovaný, pretože tam zaviedol nový kult. Kresťanov ako ich zakladateľ a zákonodarca viedol k tomu, aby sa všetci stali bratmi. Previnil sa tým, že ich viedol, aby odmietali rímskych bohov a uctievali jedine jeho.“ (Pesising Peregrius)

Známou antickú postavou je Josefus Flavius, rodom Žid a národnosťou Riman, ktorý ako priamy účastník židovskej vzbury proti Rimanom v r. 66 napísal vo svojom rozsiahlom diele Starožitnosti židovské : „Toho času tu žil Ježiš, múdry muž, ak je vôbec správne ho nazývať človekom , pretože konal veľké divy. Učil ľudí takým spôsobom, že pravdu prijímali veľmi ochotne. Nasledovalo ho veľa Židov aj pohanov. BOL TO KRISTUS. Potom ho Pilát na podnet našich vedúcich mužov odsúdil na smrť ukrižovaním. Tí, ktorí ho milovali, ho neopustili, pretože sa im tretí deň ukázal zase živý, ako o ňom predpovedali proroci. A skupina kresťanov, ktorí sa po ňom volajú, pôsobí dodnes.“ (Židovské starožitnosti 18,33 – zač. 2. storočia)

Ďalším mužom je Plínius Mladší – správca Bitýnie . V liste žiada cisára Trajána o radu, čo má robiť s kresťanmi. Píše: „Nútil kresťanov, aby Krista preklínali, ale nič nezmohol tým, že ich neustále popravoval. Celá ich vina spočívala v tom, že sa schádzajú určitý deň k bohoslužbám, spievajú piesne Kristovi ako svojmu Bohu a zaväzujú sa, že nebudú robiť zlé veci, že nebudú podvádzať, kradnúť …“ (Listy X, 196)

Thallus, jeden z prvých nekresťanských pisateľov, sa o Kristovi zmieňuje už v r. 52. Spisy tohto samárskeho historika sa síce nezachovali priamo, ale citujú z nich ďalší dejepisci. Jeden z nich, Julius Africanus, cituje zo spisov Thaliových nasledujúcu zmienku o Kristovi: „[je] ovšem nepochopiteľné, pretože slnečné zatmenie nemohlo nastať v dobe mesačného splnu a v čase veľkonočných sviatkov, keď zomrel Kristus, bol predsa spln.“ (List Julianovi Africanovi)

Svedectvo historikov a význačných mužov z doby Ježiša Krista nie je tak sporadické, ako si mnohí ľudia myslia. Títo muži hovoria o Kristovi ako o historicky hodnovernej postave s úplnou istotou. Avšak ďaleko presnejšie a detailnejšie zábery z Ježišovho života nám poskytujú inšpirované záznamy jeho učeníkov – evanjelia a epištoly. A predsa ani oni neboli tými prvými, ktorí veľmi pútavo popísal Ježišov život.

II. Životopis písaný stáročia dopredu

V Biblii máme štyri evanjeliá – sú to štyri životopisy Ježiša Krista. Hoci evanjelisti boli inšpirovaní, každý zdôraznil iné postrehy a skutočnosti Ježišovho života, a to aj preto, že každý z nich písal evanjelium pre inú skupinu čitateľov. Spoločne sa však všetci zamerali na dve skutočnosti, aby potvrdili vierohodnosť svojich správ a vystihli to podstatné: odvolávajú sa na biblické proroctvá o Mesiášovi a zdôrazňujú jeho zmŕtvychvstanie.

Porovnávanie starozákonných predpovedí s novo zmluvným naplnením je priamo fascinujúce! Jemožné si predstaviť život človeka napísaný celé stáročia dopredu?

Už v raji Boh predpovedal, že zo „semena ženy“ sa narodí ten, kto „rozdrtí hadovi hlavu.“ (1 Moj3,15) . Apoštol Pavol potvrdzuje, že keď „prišla plnosť času, poslal Boh svojho Syna, narodeného zo ženy.“ (Gal 4,4) . Mojžiš napísal, že Kristus bude potomkom Jakoba (4 Moj 24,17) z pokolenia Júdu (1 Moj 49,10) a presne sa to naplnilo (Luk 3,23-24, v.33). Prorok Micheáš dodáva, že Mesiáš sa narodí v Betleheme (Mich 5,2) a to sa aj stalo (Mat 2,1). Jeremiáš sám osebe nemohol vedieť, že despotický kráľ Herodes nechá vyvraždiť deti v Betleheme, a predsa to napísal ako proroctvo (Jer 31,15). Matúš opisuje tento krutý čin (Mat 2,16).

Daniel na rok presne predpovedal dobu príchodu i smrti Mesiáša (Dan 9,24-27). Keď pripočítame k roku 457 pr. Kr. 483 rokov (prorockých dní), dostaneme sa do roku 27 n.l., kedy bol Kristus pomazaný k svojej službe, a presne po troch a pol roku zomrel.

Izaiáš predpovedal, že Mesiáš bude robiť zázraky (Iz 35,5.6), o ktorých svedčia všetci evanjelisti (Mat 9,32.33.35). Zachariáš predpovedal jeho slávny vstup do Jeruzalema (Zach 9,9) aj Luk 19, 35- 37 o ňom hovorí. Žalm 41,9 píše o tom, ako ho zradí priateľ, a my všetci poznáme smutnú históriu Judáša (Mat 10,4). Zachariáš 11,12 sa dokonca zmieňuje o tridsiatich strieborných, ktoré zradca dostal ako mzdu (Mat 26,15). V životopise písanom dopredu nechýba ani detail, že ho opustia aj ostatní učeníci (Zach 13,7 – naplnenie Mar 14,50).

Izaiáš v 53. kapitole líči veľa detailov Ježišovho utrpenia a smrti. Žalm 22,7.8 dodáva, že sa mu ľudia budú vysmievať (Mat 27,31). Žalm 22,16 sa zmieňuje aj o tom, že budú prebodnuté jeho nohy a ruky (Luk 23,33). Izaiáš 53,12 hovorí o tom, že bude trpieť ako zločinec (a spolu s nimi) – (Mat 27,38). Žalm 22,1 hovorí o jeho zúfalom zvolaní pred smrťou (Mat 27,46). Žalm 34,20 hovorí, že mu nebudú polámané kostí, aj keď dvom jeho spoluobžalovaným kosti polámali (Ján 19,33). Zaujímavý je aj detail, že bude pochovaný v hrobe zámožného človeka – (Iz 53,9 -naplnenie Mat 27,57-60). Najväčší význam však má proroctvo, že Mesiáš po troch dňoch zase vstane z mŕtvych (Žalm 16,10). Všetci učeníci zhodne a so všetkou odhodlanosťou potvrdzovali túto skutočnosť – vzkriesenie. Hovorili o nej v závere evanjelií rovnako ako vo svojich epištolách. Až Kristovo vzkriesenie dáva biblické zvesti vlastnú hodnotu a význam. (Sk 2,31; 13,33; Luk 24.46; Mat 28,6; 1 Kor 15,1-8; Zj 1, 17.18)

Splnené proroctvo Biblie o Mesiášovi sú nielen najsilnejším dôkazom pravdivosti Biblie a spoľahlivosti Božích výrokov, ale aj zárukou toho, že v budúcnosti sa Božie výroky rovnako spoľahlivo naplnia. Všetky starozákonné proroctvá o Ježišovi Kristovi sa doslova naplnili (Luk 24,25-27). Ani jeho nepriatelia, ani mocní ľudia tohto sveta, ani pochybovači a neverci nedokázali zabrániť Ježišovi Kristovi, aby na svet prišiel a aby bezo zvyšku splnil svoje poslanie. Prišiel na svet ako obyčajný človek a odišiel ako Víťaz a Kráľ, aby sa zase vrátil pre všetkých, ktorí mu uverili. Vlastným cieľom proroctiev Starého zákona o Mesiášovi nie je ich štúdium a porovnanie s históriou, ale to, aby sme mu uverili a prijali ho za svojho Spasiteľa. (Ján 3,16; Ján 13,19)

Izraelský národ bol veľmi vyznamenaný tým, že prostredníctvom prorokov práve on dostal všetky informácie o príchode Božieho Syna. Izraeliti po celé stáročia očakávali Mesiáša, rodičia pripomínali svojim deťom, že príde Vysloboditeľ. Je však nepochopiteľné, že keď prišiel, práve oni – vyvolený národ – ho zavrhli! V spolupráci s Rimanmi ho ukrižovali! Navzdory proroctvám!

Boh toto všetko dopredu vedel – a je nepochopiteľné, že napriek tomu človeka neprestal mať rád. Poslal na svet svojho Syna, Ježiša Krista. Kristus neprišiel, aby sa ľuďom vnútil, ale želá si, aby ľudia sami spoznali, že im prišiel ponúknuť pravé šťastie a zmysel života. Vyjadril to slovami:

„Ja som prišiel nato, aby mali život a aby mali hojnosť. Ja som ten dobrý pastier.“ (Ján 10,10.11)

On prišiel na svet a každému človeku veľa ponúka. Podmienka sa však nezmenila: „…všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v jeho meno.“ (Ján 1,12)

III. Čo by sme očakávali od Boha keby mal prísť ako človek?

Zamyslime sa dôkladnejšie nad Ježišovým životom. Preukázal dostatočne, že je Bohom, že je tým, za koho sa vyhlasoval? Splnil všetko, čo o ňom povedali proroci?

Aby sme mohli hľadať odpoveď na uvedené otázky, položme si ešte jednu: Potrebovali ľudia, aby Boh riešil ich situáciou?

Keď si premietneme dlhé dejiny ľudstva a sledujeme ľudské hľadanie a naše otázky, ako človek hľadá a nenachádza – potom zisťujeme, že ľudstvo potrebovalo a dodnes potrebuje, aby Boh prišiel na svet a riešil našu situáciu. My, ľudia, potrebujeme vedieť o našom pôvode, o našej minulosti.

Potrebujeme vedieť, prečo sa dejiny uberajú práve týmto smerom. Potrebujeme vedieť, kde sa vzalo zlo, prečo postihuje nevinných ľudí a kedy bude zlomená jeho moc! Potrebujeme vedieť, čo je skutočným zmyslom tých niekoľkých desiatok rokov, počas ktorých každý z nás prebýva na svete.

Kam speje náš svet? Kto raz spravodlivo zhodnotí všetko dobré a potrestá zločiny a všetko zlo? Boh vedel, že z našich úst znova a znova vychádza ono: PREČO ?, a preto sa rozhodol, že nám sám tu na tomto svete pravdivo odpovie. My predsa častokrát hovoríme „Keby bol Boh, tak by…“

Položme si znovu pôvodnú otázku: Prečo sa Boh mal stať človekom? Čo by sme očakávali od Boha, keby sa stal človekom? Väčšina z nás by určite čakala, že:

1. Príde na svet iným spôsobom ako ostatní ľudia

Keď písal Izaiáš prorok o narodení Ježiša Krista, uviedol pozoruhodnú myšlienku: „Panna počne a porodí syna a nazve jeho meno Immanuel.“ (Iz 7,14) Hebrejské slovo „panna“ ktorého je tu použité, sa nachádza v Starom zákone len šesťkrát a vždy opisuje dievča, ktorá nemala styk s mužom. S týmto zámerom cituje Matúš Izaiášov výrok, keď opisuje narodenie Ježiša Krista. Ježiš Kristus nemal ľudského otca, a práve táto skutočnosť je podľa Izaiáša „znamením“ od „ Hospodina“ . Kristus sa stal bezo zvyšku človekom, jedným z nás, „prijal prirodzenosť človeka“, a predsa prišiel na svet spôsobom úplne výnimočným. (Mat 1,18-23)

2. Bude žiť bez hriechu, nezaťažený ľudskými pokleskami

Učitelia sú prirodzene, vystavenie kritickému pohľadu viac než jej žiaci. Ani Ježiš Kristus sa nevyhol pozorovaniu a kritike. Bol to muž, ktorý: za sebou ťahal tisícové zástupy, veľmi dobre ho pozorovali jeho učeníci a zrakom priamo orlím, jeho nepriatelia. Deň čo deň ľudia počuli jeho kázanie o dokonalom živote, udeľoval rady, ako sa ľudia majú správať medzi sebou navzájom – a jeho poslucháči výroky porovnávali s jeho životom.

Ľudia často zavrhli súčasných filozofov práve preto, že sa ich život rozchádzal s ich učením. Ježiš Kristus sa však s čistým pohľadom mohol opýtať ľudí, ktorí ho poznali od detstva: „Kto z vás ma usvedčí o nejakom hriechu?“ (Ján 8,46) Všetci museli mlčať, nikto mu nedokázal vytknúť ani jeden hriech, ani jednu zlú vlastnosť. Apoštol Peter, ktorý bol jedným z jeho dôverných priateľov, neskôr napísal: „On neučinil hriechu, ani sa nenašla v jeho ústach lesť.“ (1 Petr 2,22)

Najkrajšie svedectvo o jeho bezúhonnom živote však podali jeho nepriatelia: Zločinec, umierajúci na vedľajšom kríži, povedal: „Tento muž neurobil NIČOHO ZLÉHO“ (Luk 23,41) Podobne to vyjadril aj Pilát, Kristov sudca: „Ja nenachádzam nijakej viny na ňom.“ (Ján 18,38)

A práve táto skutočnosť je presvedčivým dôkazom Kristovho božstva. On žil na svete ako my, od detstva bol vystavený všetkým pokušeniam (a určite mnohým ďalším zo strany satana), a predsa nepodľahol. Keď aj neveriaci ľudia nestranne čítajú biblické záznamy o Ježišovom živote, musí potvrdiť krásu jeho života. Jeden zo skeptikov, R, W. Emerson napísal: „Ježiš je najdokonalejším zo všetkých ľudí, ktorí žili na svete,“ Prečítaj si evanjelia a všímaj si Ježišov život a určite tieto slová potvrdíš.

3. Prejaví nadprirodzenú moc v divoch a zázrakoch

Evanjeliá popisujú veľa zázrakov, ktoré Ježiš Kristus vykonal, a vidia v nich skutočnosť – a nie len vymyslené mýty. „Choďte a zvestujte Jánovi, čo ste videli a počuli, že slepí zase vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych…“ (Luk 7,22) Ježiš Kristus robil rôzne zázraky, liečil všetky chorôb a dokonca kriesil mŕtvych. O jeho zázrakoch sa v evanjeliách nevyjadrili len učeníci, ale aj jeho odporcovia. Celé desaťročia po odchode Krista židovskí pisatelia potvrdzovali pravosť Ježišových zázrakov.

Ani jeden zázrak neurobil Kristus, aby vzbudil ľudskú senzácie chtivosť a túžbu po niečom nezvyčajnom. Ani jeden zázrak (okrem zmŕtvychvstania) Kristus neurobil pre seba. Vždy pomáhal iným a používal k tomu úžasnú stvoriteľskou moc. Biblickí pisatelia nám svedecky dokladajú Ježišove zázraky, a tým pre nás ich svedectvo znamená toľko ako účasť na samotnej udalosti. Preto je možné prijímať správy o zázrakoch s dôverou. Kristus nimi potvrdil svoj nebeský pôvod a totožnosť.

4. Vysloví najväčšie pravdy, aké na svete zazneli

„Ľudia žasli nad jeho učením.“ (Luk, 4,32) „Nikdy tak nehovoril človek ako tento človek.“ (Ján 7,46) Čo povedal Ježiš tak veľkolepého? Bol to on, kto dokázal ponúknuť riešenie najrôznejších ľudských problémov a uspokojenie najhlbších túžob. Nikto iný nedal lepší návod pre udržanie a prehĺbenie dobrých medziľudských vzťahov: lásku, odpustenie, zmierenie, pomoc, nezištnosť, ochotu … Kto z veľkých mužov vyslovil a zvlášť dokázal v živote ono veľké: „Milujte svojich nepriateľov… a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú a prenasledujú.“ (Mat 5,44).

Ktorý velikán ponúkal ľuďom vo chvíli smrti nádej života večného a kto z ľudí to dokázal zaručiť vlastným zmŕtvychvstaním? (Ján 11,25) Kto z ľudí vyslovil ešte lepší prísľub budúcnosti než Ježiš Kristus v Ján 14,1-3? To dokázal len Ježiš Kristus, Boží Syn, ktorý prišiel na svet v ľudskom tele.

5. Zasiahne svet najväčším a trvalým vplyvom

Ježiš Kristus v 24. kapitole Matúšovho evanjelia hovoril o udalostiach pred svojím druhým príchodom a v závere proroctvo, ktoré siaha dve tisícročia dopredu, povedal: „Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú.“ (Mat 24,35)

Keby tieto slová povedal nejaký vidiecky filozof z Palestíny, bola by to veľmi odvážna predpoveď. Ale vyriekol je Ježiš Kristus, ktorý „bez peňazí a armád získal viac miliónov ľudí než Alexander, Caesar, Mohamed a Napoleon dohromady. Bez vedy a učenosti osvietil veci ľudskej i božskej viac ako všetci učenci a filozofi. Bez lesku škôl vyriekol také slová o živote, ktorá ešte nikto nevyslovil, a zapôsobil takým vplyvom, o ktorom sa ani nesnívalo žiadnemu rečníkovi či básnikovi. Nenapísal ani jeden riadok, a predsa uviedol po pohybu viac pier, stal sa námetom pre viac kázaní, prejavov, diskusií, zväzkov literatúry, umeleckých diel, viac piesní vďačnosti než celá armáda velikánov staroveku i našej doby.“ (Philip Schaff)

„Ježišov vplyv na ľudstvo je dnes rovnako mocný, ako keď žil medzi ľuďmi osobne.“ (Martin Scott) On dokáže uspokojiť duchovný hlad a smäd človeka. Človek potrebuje byť v styku s niekým vyšším, ako je sám. Bol to Ježiš Kristus, ktorý ponúka: „A Ježiš im povedal: Ja som ten chlieb života; kto príde ku mne, nebude nikdy lačnieť, a kto verí vo mňa, nebude nikdy žízniť.“ (Ján 6,35)

6. Musí mať moc nad smrťou

Ježiš Kristus nemusel zomrieť, zomrel však z lásky k ľuďom zástupnú smrťou (Ján 15,13). Zomrel za každého človeka, pretože nás, ľudí, miluje. Kristus zomrel a po troch dňoch strávených v hrobe sa odohralo niečo úžasného- vstal z mŕtvych. Zo všetkých mužov, ktorí založili niektoré náboženstvo, len Kristus – zakladateľ kresťanstva – nemá na svete pomník ani hrob. On vstal z mŕtvych a žije stále – pretože on sám je „Otec večnosti“ (Iz 9,6), večným a živým Bohom. Kristus dokázal všetko, čo povedal vo svojom živote!

Tým najväčším dôkazom pravdivosti kresťanstva, ukážkou jeho zmyslu o prínose pre život je vzkriesenie Ježiša Krista. Ak on vstal z mŕtvych, potom má moc vracať život mŕtvym a potom sú pravdivé všetky jeho zasľúbenia ohľadom šťastnej budúcnosti.

Od Ježišovej smrti uplynulo asi šesťdesiat rokov. Jeden z jeho učeníkov, Ján, sa ocitol vo vyhnanstve na pustom ostrove. A práve tam mu bolo dané videnie. Zbadal veľkolepú bytosť žiariacu ako slnko, ktorá sa mu predstavila: „Neboj sa! Ja som prvý a posledný a ten Živý. A bol som mŕtvy, ale hľa, som živý na veky vekov. Ameň. A mám kľúče hrobu i smrti…“ (Zj 1,17-19)

„A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa. Keby ste boli mňa poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca; ale odteraz ho už znáte aj ste ho videli. Na to mu povedal Filip: Pane, ukáž nám Otca, a bude nám dosť. Ježiš mu povedal: Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma Filipe? Kto mňa videl, videl Otca…“ (Ján 14,6-9)

„[Ježiš Kristus] majúc božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej vznešenosti, že je rovný Bohu, ale zriekol sa seba samého, vzal prirodzenosť sluhu, stal sa jedným z ľudí… ponížil sa a bol poslušný až po smrť, a to smrť na kríži, Preto ho Boh povýšil…“ (Fil 2,6-9)

IV. Rozhovor s Ježišom z Nazareta

Keď v r. 31 stál pred Pilátom Ježiš Kristus, Židia na neho hnevlivo ukazovali a prednášali svoju obžalobu: „Tvrdí, že je Kristus, kráľ…“ (Luk 23,2) Pilát mu dáva jednu otázku za druhou: „Ty si ten kráľ židovský?“ a počul odpoveď: „Ja som sa narodil preto, aby som vydal svedectvo o pravde.“ A Pilát chce vyriešiť aj svoje problémy, a preto sa pýta ďalej: „Čo je pravda?“ Ježiš Kristus je ochotný nám odpovedať na naše otázky o svojej službe. Hľadajme odpovede na naše otázky v Biblii.

1. Za koho máme Krista považovať?

Ľudia, ktorí sa s Kristom stýkali, počuli jeho kázanie a videli jeho činy, sa domnievali, že je jedným z prorokov, proste veľkým mužom. Kristus sa spýtal svojich učeníkov: „A vy čo hovoríte, že kto som ja?“ A Peter odpovedal za ostatných: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ (Mat 16,13-15) Ľudia postupne spoznávali, že on je tým zasľúbeným Mesiášom. K rovnakému záveru prišiel aj rímsky veliteľ, ktorý bol svedkom výsluchu, bičovanie a popravy Ježiša Krista: „Toto bol naozaj Syn Boží.“ (Mat 27,54)

Ježiš sám mnohokrát povedal, že je Božím Synom, a dokázal to celým svojím životom, smrťou a vzkriesením. On prišiel na svet preto, aby zachránil strateného človeka. Každý z nás si bude musieť zodpovedať Pilátovu otázku: „Ako sa zachovám k Ježišovi?“ Je možné ho poslať preč, ale on si želá, aby sme ho prijali ako svojho Spasiteľa a Pána.

2. Prečo Kristus prišiel na svet?

Ježiš Kristus veľmi ochotne odpovedal na túto otázku: „Ja som prišiel, svetlo na svet, aby nikto, kto verí vo mňa, nezostal vo tme“ (Ján 12,46) Pri inej príležitosti povedal: „Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal pravde svedectvo.“ (Ján 18,37) „Ja som cesta i pravda i život…“ (Ján 14,6). Ďalší dôležitý bod jeho programu znel: „Syn človeka prišiel, aby spasil to, čo bolo zahynulo.“ (Mat 18,11) Skúsme to zhrnúť:

1. Kristus nám prišiel zjaviť, aký vlastne je Boh. Ľudia mali a dodnes majú nesprávne predstavy o Bohu. Často tvrdia, že je krutý o tvrdý, že je trestajúcim Bohom. Kristus však prišiel ukázať, že „Lebo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“ (Ján 3,16)
2. Kristus prišiel, aby strhol masku z tváre podvodníka satana. Povedal: „[Diabol] bol vrahom od počiatku a … je lhár.“ (Ján 8,44) Pred celým vesmírom odhalil satanove lži o Bohu aj o živote bez Boha.
3. Kristus prišiel, aby svojou smrťou zaplatil náš dlh. „Lebo odplatou za hriech je smrť, ale darom Božím z milosti je večný život v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi.“ (Rim 6,23)
4. Kristus prišiel, aby ľuďom povedal pravdu o zmysle života. „Spoznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Ján 8,32) „Ja som cesta, pravda …“ (Ján 14,6)
5. Kristus nám svojím životom dal príklad. Ukázal nám, že je možné žiť bez hriechu, bez nenávisti, plným a úspešným životom.
6. Kristus nám prišiel presne povedať, kedy a ako príde druhý raz, aby zem obnovil do pôvodného stavu (Ján 14,1-3).

3. Kde Kristus vzal moc, ktorú prejavoval?

„Akou mocou činíš tieto veci? A kto ti dal tú moc?“ (Mat 21,23) Ľudia sa často krát pýtali: Čo je to za muža? Jeho moc pramenila z toho, že bol a dodnes je Bohom. Je ochotný nám pomôcť rovnako ako všetkým, ktorí to potrebujú tak ako vtedy, keď chodil po zemi.

4. Prečo Kristus musel zomriet na kríži smrťou mučeníka?

Kto ho vlastne priviedol na kríž? Veľký podiel na tom mali Židia, ktorí volali : „ukrižuj“, Pilát, ktorý ho odsúdil, Judáš, ktorý ho zradil, rímski vojaci… A predsa to bolo inak. Ježiš hovoril o svojej smrti vopred (Mat 20,18.19). A predpovedal, že za tri dni vstane mŕtvych. Ale vlastný dôvod jeho smrti však ležal hlbšie. KRISTUS PRIŠIEL ZOMRIEŤ NA NAŠOM MIESTE, ABY SME MY MOHLI ZÍSKAŤ ŽIVOT VEČNÝ (Iz 53,1-6; Tit 2,14). Kristus zomrel, aby si aj ty mohol večne žiť. Výkupné bolo zaplatené. Teraz záleží na našom postoji ku Kristovi. Zachránený môže byť len ten, kto „verí“ (Ján 3,15-17).

5. V čom leží záruka, že sľub záchrany pre večnosť je pravdou?

Vrcholom Ježišovej služby bola nielen smrť, ale zvlášť jeho vzkriesenie! Tou najväčšou skutočnosťou kresťanstva je VZKRIESENIE. Bez neho nič nemá cenu! „Ak Kristus nevstal z mŕtvych, márna je vaša viera.“ (1 Kor 15,17) Pravdivá Biblia však dokazuje, že Kristus vstal z mŕtvych. Dosvedčuje to celý Nový zákon. Apoštolská cirkev sa mohla tak rýchlo šíriť len vďaka tejto zvlášť pôsobivej pravde. Kristus prišiel človeka zachrániť a všetky svoje sľuby zaručil tým, že sám vstal z mŕtvych.

KRISTOV ŽIVOT, SMRŤ A VZKRIESENIE SÚ AJ OBRAZOM PRE NÁŠ ŽIVOT.

Jeho život je pre nás príkladom toho, ako máme žiť my (1 Petr 2,21). Kristova smrť sa pre nás stáva obrazom toho, ako v našom živote má „zomrieť“ – zmiznúť MOC HRIECHU (Rim, 6,2-4). Kristovo vzkriesenie sa potom stáva obrazom NOVÉHO života, ktorý človek začína žiť, keď vydá Ježiša Krista za svojho Spasiteľa (2 Kor 15,17; Ján 17,1-7). Pán Ježiš, milujúci Spasiteľ, tí chce pomôcť žiť novým životom.

---

Študijné otázky

1. Aké svedectvo prinášajú historici z doby Ríma o Ježišovi Kristovi?

2. Prečo sú starozákonné proroctvá o Mesiášovi také dôležité?

3. Čo všetko o Kristovi predpovedali starozákonní proroci?

4. Akým spôsobom je možné dokázať, že Ježiš Kristus bol Mesiášom, o ktorom písali starozákonní proroci?

5. Ktoré ľudské očakávania naplnil Ježiš Kristus svojím životom? Čo by sme očakávali od Boha, keby mal v ľudskej podobe prísť na svet?

6. Čo teba zvlášť upútalo na Ježišovom živote? Čo sa pre teba stalo dôkazom, že Ježiš je Boží Syn?

7. Prečo prišiel Ježiš Kristus na náš svet? Ktoré dôvody ho k tomu viedli?

8. Prečo sa dá veriť novozákonným pisateľom ich správa, že Kristus po troch dňoch skutočne vstal z mŕtvych? Nakoľko je pre nás táto skutočnosť dôležitá?

10. Čo v našom živote symbolizuje Kristov život, smrť a vzkriesenie?

11. Čo bolo vlastnou príčinou Ježišovej smrti?

12. Je správa o Ježišovom zmŕtvychvstaní dostatočne doložená?

13. Akým spôsobom prejavuje Kristus svoju moc v dnešnom svete a v živote dnešných ľudí?