Keď sa astronauti kozmickej lode Apollo vracali z mesačného modulu do svojej materskej lode, naskytol sa im jedinečný pohľad na našu Zem. Neskôr nadšene opisovali jej krásu a majestátnosť. Hovorili o tom, akým kľudným dojmom pôsobí naša Zem z pohľadu vesmíru. Je možné, aby na tak podivuhodnej planéte boli nejaké problémy?

Akonáhle kozmonauti prenikli atmosférou a potom opäť vstúpili na jej povrch, uvedomili si, že tá krásna Planéta nie je ani zďaleka tak kľudná a život na nej okrem mnohých krás prináša aj veľa problémov. Milióny ľudí zomiera hladom, milióny ľudí sužujú rôzne choroby, množstvo ľudí prežíva bolesť a zármutok. Ľudia sa nenávidia, bojujú proti sebe, každý deň tečie ľudská krv. Médiá nám každodenne prinášajú správy o napätí, o krviprelievaní, noviny píšu články o ľudskom utrpení. Líčenie zla a jeho dôsledkov nám natoľko zovšednelo, že mu častokrát nevenujeme pozornosť – až do chvíle, kedy sa dotkne nás osobne.

Premýšľal si niekedy nad tým, prečo dobrí ľudia trpia práve tak, ako zlí? Niekedy sa zdá, že zlým sa darí dobre, žijú v prosperite a dobrí ľudia trpia. Opitý vodič vyviazne z nehody bez zranenia, ktorú spôsobil, a pritom nevinný človek zomrie na následky zranenia. Prečo musí zomrieť mladá matka pri pôrode a nechať tu opustené malé dieťa? Prečo choroby trápia toľko ľudí? Prečo starneme, prečo umierame …? Prečo?

Ak je Boh láska, ako ho opisuje Biblia, ako sa môže nečinne pozerať na nespravodlivosť, tyraniu, zlo a utrpenie? Kde je Boh vo chvíli, keď na bojisku zomierajú ľudia, ktorí nechceli bojovať? Keď si prírodná katastrofa vyberá krutú daň – tisíce zmarených životov? Znovu a znovu sa pýtame: Môže byť dobrý Boh, keď je svet častokrát taký zlý? Ako dlho bude mať zlo a hriech na svete takú moc? Kedy to všetko skončí?

Pohľad za oponu neviditeľného sveta

Pravdepodobne nikdy plne nedoceníme prednosť, že Boh nám v Biblii poodhrnul „oponu“ neviditeľného sveta a my môžeme z nebeskej perspektívy pozorovať počiatok, rozmach a pôsobenie zla vo vesmíre a na svete až do jeho zničenia. Môžeme sledovať zákulisie pôsobenia zla, ktoré nám tak strpčuje život. Biblia hovorí o týchto skutočnostiach rovnako výstižne a otvorene, ako o iných veciach. Sledujeme niekoľko jasných myšlienok:

1. Človek žije pod vplyvom dvoch protikladných mocností

Prvý príbeh v Biblii opisuje, ako s človekom hovorí Boh, ktorý ho stvoril, ktorý ho má rád a chce jeho šťastie, pretože je PREDSTAVITEĽOM DOBRA (1 Moj 2,15-17; Mat 19,16-17) „Nikto nie je dobrý, iba jeden, Boh.“ Čoskoro nato však za človekom prichádza druhá bytosť – „had“ (Biblia ho na iných miestach nazýva drakom, Luciferom, satanom, pokušiteľom) a ponúka človeku presný opak toho, čo Boh. Ľudia sa od tejto chvíle dostávajú pod vplyv DVOCH PROTICHODNÝCH MOCNOSTÍ , POD VPLYV DOBRA a ZLA a sami sa slobodne rozhodujú, koho poslúchnu, komu budú slúžiť. Apoštol Pavol k tomu poznamenáva:

„Či neviete, že komu sa vydávate za sluhov cieľom poslušnosti, že ste sluhami toho, koho poslúchate – buď sluhami hriechu na smrť buď sluhami poslušnosti na spravodlivosť?“ (Rim 6,16)

2. Boh nie je pôvodcom hriechu a nie je za zlo zodpovedný

Celá Biblia nás rovnako, ako prorok Jeremiáš uisťuje o tom, že Boh nás má nesmierne rád.

„Takto hovorí Hospodin: A milujem ťa večnou láskou, preto ti ustavične činím milosť.“ (Jer 31,3)

Ján v Novom zákone dodáva:

„Boh je láska.“ (1 Jn 4,8)

Boh nie je pôvodcom zla ani utrpenia. Keď stvoril náš svet a človeka, všetko bolo dokonalé. (1 Moj 1,31)

V človeku nebol zakódovaný žiadny zárodok zla, hriechu ani choroby. Boh si prial, aby pôvodný dokonalý stav trval večne. Ľudský život nemali sprevádzať žiadne choroby, utrpenia ani smrť. Choroby a utrpenie NIE SÚ BOŽÍM TRESTOM za ľudský hriech! Je pravdou, že sú to dôsledky ľudského hriechu a porušovania Bohom stanovených životných princípov, ale nie sú Božím trestom. Podstatou Božej povahy je láska, a preto on nie je v žiadnom prípade zodpovedný za utrpenie a bolesť, ktoré sú vo svete také časté.

Jedno Kristovo podobenstvo nám môže pomôcť lepšie pochopiť pôvod ľudského utrpenia. Pán Ježiš rozprával o hospodárovi, ktorý na starostlivo pripravené pole zasial len dobré semeno. Keď čakal dobrú úrodu, jeho sluha mu po návrate z poľa položil otázku: „Pane, či si ty nenasial dobrého semena na svojom poli? Skadiaľže sa vzal teda kúkoľ? A on im povedal: Človek nepriateľ to urobil.“ (Mat 13,27.28)

Pole predstavuje náš svet. Kúkoľ predstavuje zlo a utrpenie. Kde sa vzalo zlo, hriechy a utrpenie? Kristus týmto podobenstvom ukazuje, že to všetko spôsobil „nepriateľ“. Nepriateľ Boží, nepriateľ človeka, nepriateľ života a šťastia.

Tajuplný počiatok hriechu

Biblia veľmi často a celkom konkrétne hovorí o duchovnej bytosti, o anjelovi, ktorý sa ešte pred stvorením našej zeme spreneveril Bohu a vedome, z vlastného rozhodnutia sa stal „nepriateľom“. Aj keď si ľudia niekedy satana líčili ako „čerta s rohami a kopytami“, Biblia hovorí o skutočnej bytosti, krásnom a múdrom anjelovi.

„Vy ste z otca diabla… On bol vrahom od počiatku a nestál v pravde… lebo je luhár a jej otec, otec lži.“ (Ján 8,44)

„Lebo nie je nám zápasiť s krvou a s telom, ale s kniežatstvami, mocnosťami, so svetovládcami temnosti tohoto veku, s duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach.“ (Ef 6,12)

„Už nebudem viacej mnoho s vami hovoriť, lebo ide knieža tohoto sveta, a nemá na mne ničoho“ (Ján 14,30)

Satan, diabol je skutočnou duchovnou bytosťou, ktorú ako všetkých ostatných anjelov stvoril Boh. Preto nás zaujíma ďalšia otázka: Ak Boh stvoril diabla, nie je potom zodpovedný za to, čo on robí? Nie je Boh zodpovedný za vznik zla? Prečo Boh stvoril bytosť, ktorá sa stala démonom?

Čo nám o tom hovorí Biblia?

1. Boh stvoril dokonalú bytosť bez sklonu k zlému

POZORNE SI PREČÍTAJ Ezechiel 28, 12-15 a 17-19.

Keďže ľudia si duchovný svet a bytosti dokázali lepšie predstaviť prostredníctvom znázornenia, Boh ukazuje (personifikuje) satana postavou kráľa fenického Týru. Pyšný a spupný kráľ Týru sa stáva vhodným predstaviteľom satana. Sledujme niekoľko dôležitých bodov:

• Ezechiel popisuje satana ako cheruba (pôvodne bol nazvaný Lucifer – svetlonoš). Je teda duchovnou bytosťou.
• Stvoril ho Boh (záver 13 verša) ako dokonalú bytosť (verš 15). Rovnako ako v človeku, ani v ňom nebol žiadny zárodok hriechu.
• Ako „ochranca“ mal za úlohu chrániť Božiu česť, dobré Božie meno, jeho majestát. Tento cherub žil najbližšie Bohu. Pre svoju úlohu bol mimoriadne obdarovaný: bol krásny, múdry, hudobne nadaný…

2. Zrazu sa v ňom objavila „neprávosť, podlosť“

Z toho vysvitá, že predtým vo vesmíre nebol známy hriech ani zlo. Súlad a pokoj v nebi boli zrazu narušené. Nastal zvláštny okamih. V satanovej mysli (srdci) vznikla cudzia myšlienka – začal Bohu závidieť jeho postavenie. Na počiatku všetkého kladného aj záporného je vždy myšlienka. (Jakub 1,13-15)

POZORNE SI PREČÍTAJ ďalšie dejstvo u Izaiáša 14, 12-17

a) „A veď ty si povedal vo svojom srdci“ – začal sa zaoberať sebeckou túžbou. Skôr ako sa myšlienka stane činom, uplynie väčšinou veľa času a odohrá sa veľa zápasov a rozhodnutí. Tu sa dotýkame veľmi podstatného bodu: Boh je láska a láska nikoho k ničomu nenúti. Preto Boh stvoril bytosti so slobodnou vôľou. Avšak slobodnú vôľu je možné zneužiť. Boh týmto cenným darom vystavil vesmír potenciálnemu nebezpečenstvu vzniku hriechu. Biblia nás stručne informuje, že práve toto sa stalo. Ten najvyšší cherub, bytosť nad iné obdarovaná, sa rozhodol, že sa bude usilovať o oveľa vyššie postavenie, než ktoré zastával.

b) „Si povedal vo svojom srdci: Vystúpim hore do neba; vyvýšim svoj trón nad hviezdy… budem podobný Najvyššiemu!“ V tomto výroku jasne vyniká jedno zamlčané zámeno: „JA“. Lucifera posadla závisť. Bol najvyššou zo stvorených bytostí, bol veľmi múdry – a chcel znamenať ešte viac. Bol na seba pyšný. Pýcha sa často spája so závisťou, závisť s intrigami a ohováraním. Lucifer chcel byť rovný Bohu a zabudol na to, že je iba stvorenou bytosťou – svojim životom a svojou existenciou plne závislým na Bohu – Stvoriteľovi a Udržovateľovi. (Na to dodnes veľmi často zabúdajú aj ľudia – Iz 42,5; Kol 1,16.17). Lucifer si neuvedomil to, čo my poznáme z trpkej skúsenosti, že oddelenie od zdroja života nevyhnutne znamená smrť.

c) Na základe toho, ako koná Boh s ľuďmi, môžeme tvrdiť, že Boh sa snažil Lucifera odvrátiť od tohto nezmyselného odboja. Zradný cherub však nedbal na Božie varovanie, že jeho filozofia je mylná a vedie k sebazáhube. Naopak, tým intenzívnejšie začal proti Bohu pracovať. Najlepším spojencom ambícií pýchy sú klebety. Lucifer sa pokúsil dosiahnuť vytúženého postavenia tým, že začal ohovárať Boha u ostatných anjelov. Obviňoval Boha z toho, z čoho ho u ľudí obviňuje dodnes – že sa o človeka nezaujíma, že je tvrdý a despotický, že jeho zákony nie je možné dodržiavať, že je nespravodlivý. Biblia nám nehovorí, ako dlho trvalo toto napätie v nebi. Jedno je však isté – satanova taktika ohovárania priniesla svoje ovocie. Strašné ovocie.

d) Celá 1/3 anjelov sa pripojila k Luciferovi do odboja proti Bohu. (Zj 12,3.4; Juda 6)

3. Lucifer je zvrhnutý z neba

Kniha Zjavenie nám popisuje ďalšie dejstvo drámy hriechu: Zj 12,7-9

a) Spor v nebi vyvrcholil satanovým pokusom o „uchvátenie vlády“ v nebi. Diabol v nebi vyvolal otvorenú roztržku. Biblia hovorí o „boji“. Boh tentokrát zasiahol veľmi radikálne: satan s jeho prívržencami bol vypovedaný (zvrhnutý) z neba do obmedzeného priestoru našej planéty. Žiaľ, že ani strata domova v Božej blízkosti mu nepomohla k vytriezveniu! Hriech je samovražedný proces, oslepuje toho, koho si podmanil, natoľko, že hriešnik prestáva uvažovať a jednať súdne. Divíme sa preto, že sa Boh rozhodol proti nemu bojovať tak dôsledne? Hriech je ako vírus, ktorý ničí, okupuje zdravú bunku a naruší jej genetický kód a tá potom namiesto obrany produkuje nové vírusy. Napadnutú bunku zničí. Cieľom hriechu je sebazničenie, nihilizmus. Tu vyniká zrejmý rozdiel medzi Božou životnou filozofiou, ktorá má za cieľ šťastie a radosť, život – a medzi satanovou filozofiou, ktorá má za cieľ deštrukciu, krutosť, zánik a smrť.

4. Satan získava nových spojencov

Kniha Zjavenie aj Izaiáš líčia, že satan bol zvrhnutý Z NEBA NA ZEM. Keď videl, ako Boh stvoril nádherný svet a v ňom šťastného človeka, v jeho mysli sa zrodil diabolský plán.

Jedným z najťažších zločinov nášho sveta je zajatie človeka (detí) ako rukojemníka a následné vydieranie rodinných príslušníkov, aby zaplatili určitý obnos pod hrozbou smrti jeho milých.

Jeho plán vyzeral nasledovne: Keď sa Luciferovi nepodarilo opanovať neba, pokúsi sa získať nadvládu aspoň nad zemou. Pokúsi sa človeka oklamať, zvedie ho k hriechu, odcudzí ho od Boha, naruší dôveru človeka k Bohu a prinúti Boha, aby jednal s človekom ako s hriešnikom. Akonáhle ľudia začnú zomierať, zostávajúci anjeli uvidia, že Boh je taký, akého im ho on vykresľoval, a prestanú mu dôverovať.

Zotročí si hriechom človeka (ktorý ho v rôznych formách bude uctievať a tým mu dá zadosťučinenie). Z našej zeme sa stane jeho sídlo, on sa stane vládcom nášho sveta. (To sa mu dočasne podarilo: Ján 12,31; 14,30; 16,11) Ľudstvo sa stane jeho rukojemníkom, jeho zajatcom (Iz 14,17). Tým, že človek zhreší a bude umierať, spôsobí strašnú bolesť Stvoriteľovi. Dokáže mu, že jeho stvorenie nie je tak dokonalé, že človek nedokáže zachovávať jeho zákony.

Satanovi vôbec nevadí, že na svet zavliekol hriech, utrpenie a smrť. Počíta s nimi ako so svojimi spojencami v odboji proti Bohu. Nič nie je tak zlé, aby to nepoužíval – ani lož, polopravda, pokušenie, násilie …

Boh však človeka veľmi otvorene varoval pred pokušiteľom i pred hriechom. A predsa sa ľstivému nepriateľovi podarilo človeka oklamať a zviesť k hriechu. Rozohral na svete krutú drámu hriechu, utrpenia a smrti.

„A Hospodin Boh vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Édena, aby ju obrábal a mal na ňu pozor. 1 A Hospodin Boh prikázal človekovi a riekol: Z ktoréhokoľvek stromu rajského budeš slobodne jesť, ale zo stromu vedenia dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo toho dňa, ktorého by si jedol z neho, ISTOTNE ZOMRIEŠ.“ (1 Moj 2,15-17)

„A had povedal žene: ISTOTNE NEZOMRIETE“ (1 Moj 3,4)

„Vy ste z otca diabla… Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, lebo je luhár a jej otec, otec lži.“ (Ján 8,44)

„Zlodej nejde na iné, iba nato, aby ukradol, zabil a zahubil.“ (Ján 10,10)

„Ale sa bojím, aby snáď tak, ako čo had zviedol Evu svojou chytrosťou, neporušili sa tiež nejako vaše mysle…“ (2 Kor 11,3)

„…diabol a satanáš, ktorý zvádza celý svet; zvrhnutý bol na zem, a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním. Preto sa veseľte, nebesia, a ktorí stánite v nich! Beda tým, ktorí bývajú na zemi a na mori, lebo zostúpil k vám diabol, ktorý má veľký hnev, lebo vie, že má krátky čas“ (Zj 12,9.12)

5. Dôležité otázky:

A. Prečo vôbec v dokonalom vesmíre, v atmosfére lásky a dôvery vznikol hriech?

Boh ako múdry a láskyplný Stvoriteľ urobil všetko, čo mohlo prispieť k šťastiu stvorených bytostí. Okrem všetkých ostatných telesných, duševných a duchovných darov Boh dal všetkým bytostiam dar najcennejší, ktorý z nich robí inteligentné bytosti: slobodnú vôľu. O koľko menej problémov by mal Boh, keby stvoril dobre naprogramované roboty. Avšak akú radosť zo života by mali anjeli a ľudia, keby boli riadení z nejakého vesmírneho strediska a museli by presne plniť vnútený program? Keby museli premýšľať podľa vopred vypracovaného scenáru? Akú radosť z nich by mal Boh?

Boh dal slobodnú vôľu všetkým a očakával, že stvorené bytosti samy na základe vlastného poznania a skúseností ocenia jeho povahu a budú ho milovať. Láska vzniká len tam, kde je možné sa slobodne rozhodnúť. Biblia často hovorí o slobodnej vôli človeka. (5 Moj 28,1.15 – „ak“, Jer 6,16 – „nepôjdeme!“ (nechceli ste) Zj 22,17 – „kto chce“)

Slobodná vôľa umožňovala vznik hriechu. A predsa samotný vznik hriechu – príčina – prečo v Luciferovom srdci vznikol – nám zostane zahalená. Biblia o hriechu hovorí ako o tajomstve (2 Tes 2,7). Snažiť sa za každú cenu VYSVETLIŤ hriech znamená ho ospravedlňovať a v konečných dôsledkoch zaň obviňovať Boha. (Tak to robila žena v raji – 1 Moj 3,13)

B. Prečo sa na satanovu stranu pripojilo proti Bohu toľko anjelov, nebeských bytostí?

Zj 12,3.4 a 7 nám hovoria, že ich bola celá tretina. Dôvodov je niekoľko. Až dosiaľ vo vesmíre vládol plný súlad s Bohom a nikto nepoznal hriech. Okrem Boha, „ktorý oznamujem od počiatku to, čo bude na koniec“ (Iz 46,10), nikto nepoznal dôsledky hriechu. Zlo na prvý pohľad vyzerá často veľmi zvodne, zvlášť ak ho niekto „predáva“ vo vhodnom „obale“. A to majster podvodník dokázal. A ten istý trik, ktorý použil v raji, používa satan dodnes, pretože dodnes sa nezmenili jeho ciele, ani jeho taktika.

Zlo má navyše mnoho spôsobov, ktorými sa vnucuje a šíri. Používa nečestné a skryté metódy. Boh, ktorý je láska, naopak používa iba presviedčanie lásky, nikdy nie násilie. Okrem klamstiev, násilia, podvodov boli hlavným nástrojom satana v odboji proti Bohu OHOVÁRANIE, ktoré si anjeli nemohli nijako overiť. (Možno práve preto jedno z desiatich základných prikázaní hovorí: „Nepovieš na svojho blížneho falošného svedectva!“ )

C. Prečo Boh Lucifera nezničil hneď, keď v ňom vznikol hriech, pokiaľ neprerástol do obludných rozmerov? Veď ako Stvoriteľ MUSEL VEDIEŤ, K ČOMU TO POVEDIE!

Keby Boh zničil satana hneď na počiatku, nikto by nepochopil Boží zásah. Boh by ostatným bytostiam nikdy nedokázal vysvetliť hrôzy, ku ktorým začala smerovať satanova vzbura. Všetky bytosti by sa začali Boha báť a slúžili by mu zo strachu. Zo vzájomných vzťahov by zmizla láska a úcta a z vesmíru by sa stalo peklo, v ktorom by skôr alebo neskôr došlo k rovnakej situácii.

Boh sa rozhodol pre iné riešenie: vymedzí diablovi určitý priestor a čas na uskutočneniu jeho zámerov. Pokiaľ strhol človeka do hriechu, pripraví opatrenia na jeho záchranu, (minulá lekcia). Po uplynutí vopred stanoveného času, počas ktorého celý vesmír bude sledovať hrôzy vlády hriechu na svete, ako Sudca zúčtuje s pôvodcom hriechu a zničí hriech i s jeho prívržencami. Zruší tiež platnosť dôsledkov hriechu – smrti. (Zj 20,10.14.15) Toto riešenie bolo najťažšie pre Boha, pretože pre záchranu človeka bude musieť priniesť tú najväčšiu obeť – obeť Ježiša Krista na kríži. On svojou smrťou ukázal hrôzy hriechu.

Aké metódy používa satan na oklamanie ľudí

1.	Polopravdu	1 Moj 3,1-6; Kol 2,4
2.	Lož	Ján 8,44; Žalm 14,1-3
3.	Pokušenie	Jakub 1,13-15; Mat 4,1-11
4.	Ponuky slávy	Mat 4,8-10
5.	Falošné zázraky	2 Kor 11,13.14; Mat 24, 23.24; Zj 13,11-13
6.	Špiritizmus	5 Moj 18,9-14; Iz 8,19.20; Kaz 9,5.6
7.	Okultizmus	Gal 1,8.9; Mar 13,22
8.	Násilie	Dan 7,21; Zj 13,15b

Boh nás pred satanom varuje aj chráni

1. Boh nám v Biblii odhaľuje všetky zámery nepriateľa a spôsoby jeho práce. Máme obrovskú výhodu. Nemusíme byť oklamaní ani falošnými zázrakmi – a táto oblasť v dnešnej dobe začína „kvitnúť“.

2. Boh nás priamo chráni: Žalm 34,8; Rím 8,35-39

3. Kristus nám dáva silu na prekonanie pokušenia: Fil 4,13; 1 Peter 5,8.9

4. Musíme poznať Bibliu a vo chvíľach pokušenia ju používať ako zbraň – Mat 4,1-10; Ef 6,10.11

Uplynula takpovediac celá doba, ktorú Boh satanovi vymedzil, aby pred vesmírom „predviedol“ prínos svojej životné filozofie. Zj 12,12 hovorí, že satan vie, že má krátky čas. Satan zapája do činnosti všetky prostriedky a tisícročné skúsenosti. Dianie vo svete a nárast zločinnosti o niečom vypovedajú. Vieme, prečo je to tak. Máme však uistenie, že keď sa spoľahneme na Krista, ktorý svojou smrťou pred celým vesmírom strhol masku z tváre podvodníka a zvíťazil nad ním, pomôže nám, dá nám silu k víťazstvu. Nepodceňujme satana a spoľahnite sa na Božiu pomoc. Len Boh je mocnejší a v spojení s ním máme záruku víťazstva.

---

Študijné otázky

1. Prečo nie je Boh zodpovedný za ľudské utrpenie a za zlo, ktoré strpčuje ľudský život? (Jer 31,3)

2. Čo chcel Kristus svojim poslucháčom priblížiť podobenstvom o „kúkoli“ a „nepriateľovi“? (Mat 13,27-28)

3. Je satan len vymysleným pojmom alebo skutočnou duchovnou bytosťou? (Ef 6,12)

4. Ktorá vlastnosť Lucifera nakoniec spôsobila jeho hriech a pád? (Iz 14,13-14)

5. Prečo sa Lucifer nenechal od Boha napraviť a nezmenil smer svojho života?

6. Prečo musel Boh nakoniec Lucifera zvrhnúť z neba? Zj 12,7

7. Aký rozdiel vidíš medzi hriechom satana a hriechom prvých ľudí? Iz 14,13

8. Keď Kristus na kríži satana premohol, prečo ešte pracuje, – zvádza a spôsobuje utrpenie? Ján 16,13; Zj 12,12

9. Aké metódy na zvádzanie človeka používa nepriateľ?

10. Akým spôsobom sa môžeme pred satanom ubrániť? Zj 12,11; 1 Petr 5,8-9

11. Akú úlohu zohrala slobodná vôľa stvorených bytostí pri vzniku hriechu?

12. Prečo Boh nezničil Lucifera hneď keď sa v ňom objavil hriech a zlo?

13. Prečo Boh dovoľuje, aby na svete bolo toľko utrpenia?