Keď, ľudia v raji zhrešili a skryli sa, prichádza za nimi sám Stvoriteľ a volá ich na zodpovednosť. V odpovedi na otázku, či nejedli ovocie zo zakázaného stromu, sa ľudia vyhovárali, že boli oklamaní. Boh sa obrátil k hadovi a predniesol obsahovo významný prorocký výrok s ďalekosiahlym dopadom „Medzi teba a ženu položím nepriateľstvo, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (1 Moj 3,15) Koho Boh mienil hadom, koho ženou a koho ich potomstvom?

Boh vedel, že keď hriech vnikne na svet ľudstvo sa rozdelí do dvoch táborov, ktoré budú viesť dvaja vodcovia. Jedna skupina ľudí si uchová vieru v Boha a bude sa riadiť pokynmi jeho lásky. Tá druhá, vedená satanom, vieru v Boha poprie a bude prejavovať nenávisť a nepriateľstvo. Tento výrok má však ešte hlbší prorocký zmysel. Na tomto svete sa v budúcnosti odohrá rozhodujúci zápas medzi tým, kto stojí za „ženou“, a to je Kristus, Boží Syn – a medzi tým, kto sa skryl za „hada“, a to je nepriateľ – satan. Boh tu predpovedal, že Kristus ako zakladateľ Cirkvi- ženy (Zj 12,1) sa v jej prostredí narodí a pre ňu tiež zomrie, aby definitívne porazil jej nepriateľa – satana (Ef 5,23-27; j 12,6-12). Satan, ktorý pribil Božieho Syna na kríž mu skutočne „rozdrvil“ pätu, Kristus vytrpel veľa. Avšak na golgotskom kríži otvoril celému svetu i vesmíru pohľad na skutočnú povahu satana. Ukázalo sa, že je to klamár, zlodej a vrah (Ján 8,44; 10,10). V okamihu, keď Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, bol satan skutočne porazený, aj keď dočasne ešte pôsobí.

Za svojho života založil Kristus na základoch prorokov, na základoch starozákonnej izraelskej cirkvi, cirkev novú, ktorá sa mala šíriť bez obmedzenia do celého sveta (Sk 1,8). Od Kristovho odchodu do neba až dodnes na zemi žije, raduje sa aj trpí, pracuje aj drieme, víťazí i prehráva Božia cirkev. Na jednej strane je existencia cirkvi počas dvoch tisícročí zázrakom. Na druhej strane je smutné, že sa Kristova cirkev dodnes tak vzdialila ideálu svojho božského zakladateľa a vďaka ľudským omylom a túžby po moci sa rozštiepila do širokého spektra rozmanitých hnutí a denominácií! Mnohí ľudia by v onom bludisku náboženstve radi získali orientáciu, a preto si právom kladú otázky ako napr .: Ktorá cirkev je pravou Kristovou cirkvou? Učia všetky cirkvi plnú Božiu pravdu? Vedú všetky cirkvi ľudí ku spásnemu poznaniu Boha, k získaniu večného života? Podľa ktorých kritérií môžeme spoznať cirkev Kristovu? Čo je to cirkev – viditeľná organizácia, alebo len duchovné neviditeľné spoločenstvo veriacich?

I. CIRKEV A JEŽIŠ KRISTUS

Členovia rôznych cirkevných spoločenstiev sa často s pýchou odvolávajú na svojich zakladateľov. V učebniciach o svetových náboženstvách sa stretávame s mnohými zvučnými menami ľudí, ktorí stáli pri počiatku veľkých náboženských organizácií. Je však možné cirkev postaviť na nedokonalom a smrteľnom človeku?

CIRKEV ZALOŽENÁ NA KRISTOVI

Živý Boh previedol veriacich ľudí niekoľkými úsekmi dejín. Od stvorenia až k potope, neskôr až k sformovaniu národa Izraelitov a pomohol im uchovať vieru v živého Boha. Pred potopou Boh ponúkol záchranu všetkým ľuďom, žiaľ, že ju prijalo len niekoľko veriacich (Mat 24,37-39; 1 Petr 3,19.20). Táto malá skupina, vlastne rodina, tvorila vtedy Božiu cirkev. Neskôr Boh povolal Abraháma a zasľúbil mu veľa potomkov (1 Moj 12,1-3). Keď sa po niekoľkých storočiach Abrahámovi potomkovia dostali do otroctva v Egypte, sám Boh zasiahol a za zvláštnych okolností ich vyslobodil, aby ich uviedol do zasľúbenej zeme. (2 Moj) Kvôli ich nevere sa cesta zo 40 dní pretiahla na dlhých 40rokov. Avšak po celú dobu bolestnej cesty sa Boh o svoj ľud staral, sýtil ich, dával im všetko, čo potrebovali k životu. Vydal im svoj zákon, bohoslužobné pokyny, zdravotné a organizačné zásady. Zo zaostalého národa otrokov bez histórie sa postupne stáva veľmi vyspelý, múdry a inteligentný národ s náboženskými princípmi, výrazne prevyšujúcimi okolité národy. Skôr než o národe musíme hovoriť o Cirkvi (5 Moj 6, 7, 8 a 29 kap.).

Kto bol skutočným zakladateľom starozákonnej cirkvi Izraelitov? Abrahám, ako tvrdili Židia v dobe Krista, alebo niekto iný? (Jn 8,33.39) Apoštol Pavol v 1 Kor 10,1-4 hovorí, že zakladateľom a vodcom ľudu izraelského bol Ježiš Kristus. NIE ČLOVEK, ALE BOH! Cirkev, ktorú Kristus založil ešte pred svojím príchodom na svet je teda Jeho dielom, Jeho organizáciou, predmetom Jeho záujmu a lásky. Je pevná a nezničiteľná ako „dom postavený na skale“ (Mat 7,24-27). Biblia často prirovnáva Ježiša Krista, na ktorom stojí cirkev, ku skale (5 Moj 32,3.4; Ž 62,7; Iz 28,16; 1 Kor 3,11; 10,4). Ak sa Židia spoliehali na Ježiša Krista, ktorý ich viedol a pomáhal im, ich národné a cirkevné spoločenstvo bolo ostatným národom a ľuďom na úžitok.

Asi jednou z najmenej pochopiteľných skutočností v dejinách je tá, že Židia neprijali Božieho Syna, Ježiša Krista za Mesiáša, aj keď o ňom hovorili takmer všetci ich proroci. Nestal sa pre nich „skalou“, ale „kameňom úrazu“ (1 Pt 2,3-7). Židovský národ úplne sklamal tým, že odmietol Krista, že ho obvinil ako zločinca a nechal ukrižovať. Týmto rozhodnutím a činom skončila privilegovaná úloha Izraela ako výlučnej Božej cirkvi a neskôr už nemal ostatným národom čo ponúknuť.

Pán Ježiš však založil nové spoločenstvo, novozákonnú cirkev, ktorá stojí na rovnakom základe ako starozákonné, na Ňom (1 Petr 2,3-7). Rozdiel však je podstatný. Zatiaľ čo v starozákonnej dobe cirkev tvorila jedna etnická skupina ľudí – rodení Židia (5 Moj 7,3.7), novozákonná cirkev pozostáva z ľudí všetkých národov, rás a jazykov (Zj 14,6; Gal 3,7.28). Jediným kritériom členstva v cirkvi je viera v Ježiša Krista (Mar 16,15.16).

BIBLICKÝ VÝZNAM SLOVA CIRKEV

Novozákonný výraz „cirkev“ pochádza z gréckeho slova „ekklésia“, ktoré znamená „vyjsť z“. Týmto termínom sa bežne označovala skupina ľudí, ktorí sa schádzali k bohoslužbám. V Septuaginte, preklade Starého zákona do gréčtiny, nahradil tento výraz hebrejské slovo „qahal“, ktoré tiež označovalo „zhromaždenie ľudí“ (1 Kráľ 8,14; 5 Moj 18,16). V Novom zákone sa slovo cirkev používa v ešte širšom význame. Popisuje:

• Zhromaždenie veriacich na určitom mieste (1 Kor 14,19)
• Skupinu veriacich na určitom mieste (1 Kor 16,1)
• Skupinu veriacich v domove (1 Kor 16,19)
• Skupinu zborov v určitej oblasti (Sk 9,31)
• Celú Cirkev na celom svete (Mat 16,18; 1 Kor 10,32)
• Dokonca aj nebešťanov, ktorí nezhrešili (Ef 1,20-22)

V tomto zmysle výraz „cirkev“ vždy označuje veriacich ľudí, ktorí prijali Ježiša Krista za vykupiteľa a sú spojení putom jeho lásky. Je protikladom výrazu „svet“, ktorý často označuje spoločenstvo tých, ktorí stoja na strane nepriateľa proti Bohu.

STRUČNÉ BIBILICKÉ DEJINY CIRKVI

Starý zákon nám opisuje skutočné počiatky Božej Cirkvi, ktorá existovala vo forme rodovej línie Seta až do Abraháma. Tieto rodiny chránili a odovzdávali si vieru v Boha a Božie pravdy. (Žid. 11) Abrahám ako veriaci muž sa stáva zakladateľom starozákonnej cirkvi – izraelského národa. Vlastný národ sa sformoval počas 400 rokov dlhého pobytu v Egypte, z ktorého sa ku koncu stalo pre Izraelitov nevýslovné kruté otroctvo ( 2.Moj.) . Len čo Boh národ izraelský vyslobodil z otroctva v Egypte, oddelil si ho za „svätý ľud“ (5 Moj 28,9). Boh svoj národ usadil v Palestíne, v centre veľkých starovekých civilizácií. To malo významný dôvod. Palestína bola stredom troch kontinentov, v ktorej sa stretávali ľudia z Ázie, z Európy a z Afriky. Židia sa mali stať „misionári“ ostatných národov. Mali všetkým ostatným rozprávať o Bohu a svojím životným príkladom a zameraním dokazovať, aký je Boží program pre ľudí. Keby Izraelčania zostali verní svojmu poslaniu, dejiny sveta sa mohli uberať úplne iným smerom (Iz 55,4; 56,1-7).

Avšak nepriateľovi sa postupne podarilo Izraelitov odviesť od Boha k modloslužbe. Miesto toho, aby druhým ľuďom zvestovali posolstvo o Bohu, začali sa od ostatných ľudí izolovať. Ani zničenie vlastnej krajiny a následné zajatie v Asýrii a neskôr v Babylone nemalo výchovný vplyv na Izraelitov ( Jer 34. a Plač Jer.). Starozákonná cirkev sa nenapravila ani po návrate z exilu a v čase, keď Rímska ríša zjednotila pod svoju vládu celý Orient, izraelský národ dospel k osudovému rozhodnutiu. Na svet prišiel sám Boží Syn, Kristus. Stvoriteľ zostúpil za svojím stvorením, Pán cirkvi prišiel za svojou Cirkvou, prišiel „medzi svojich, ale vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11). Tým, že Izraeliti Krista ukrižovali, prejavili navonok to, čo mali vo svojich srdciach – nenávisť, túžbu po sláve a svetskej slobode. Kristov kríž sa vo vzťahu k cirkvi stal medzníkom. Končí éra cirkvi jedného národa, jednej etnickej skupiny, a začína nová doba, cirkvi, povolané a utvorené zo všetkých národov, etnických skupín, rás a jazykov (Mat 21,41-43; 28,18-20). Členom novozákonnej cirkvi sa môže stať každý človek, už nezáleží na jeho pôvode (Gal 3,26-29), avšak záleží na viere v Ježiša Krista, v jeho milosť (Ef 2,8.9; Mat 28,19).

Od Kristovho nanebovstúpenia a od smrti učeníkov na svete žije a pôsobí Kristova cirkev. Už dvetisíc rokov víťazí a prehráva. Kristovou cirkvou nie sú všetci, ktorí hovoria „Pane, Pane“, ale tí, ktorí sa vo svojom živote riadia Božími pokynmi, veria Božiemu slovu a majú hlboký vzťah dôvery k Spasiteľovi (Mat 7,15-23). Biblické proroctvá ukazujú, že počas nasledujúcich storočí sa veľká časť Cirkvi Bohu odcudzí a postaví sa proti Bohu ako Izrael. Avšak Boh má v každej dobe svojich verných ako v temnej dobe Eliáša (1 Kráľ 19,18).

II. BOHOM URČENÉ POSLANIE CIRKVI

Aby Boh dokonale vystihol podstatu, spôsob organizácie, funkcie a úloha Cirkvi, používa k jej popisu v Biblii rôzne prirovnania a obrazy. Jednotlivé znázornenia majú zvýrazniť určité aspekty života a služby Cirkvi.

1. OBRAZ NEVESTY- CIRKEV JAKO PREDMET BOŽEJ LÁSKY

Už v Starom zákone Boh nazval svoj ľud „nevestou“, s ktorou je „zasnúbený“ (Hoz 2,19; Jer 3,14). Tejto tematike je venovaná celá kniha Pieseň Šalamúnova. Nový zákon znovu pripomína uistenie: „Mám vás totiž tak žiarlivo rád ako Boh. Ja som predsa pripravil vaše zasnúbenie jedinému mužovi, a musím vás priviesť Kristovi ako čistú pannu.“ (2 Kor 11,2) Podobne píše Pavol aj v Ef 5,25. Pomocou vzťahu ženícha k neveste, muža k žene, chce Kristus vyjadriť svoju lásku a záujem o cirkev. Ona je jediným predmetom jeho lásky na svete. Preto Boh hovorí: „Zasnúbim si ťa naveky …“ (Hoz 2,19) Kto ubližuje cirkvi, ubližuje samotnému Bohu a jeho súdu neunikne! (Zach 2,8)

Pre nevestu však z tohto vzťahu vyplýva závažná povinnosť: musí sa pripraviť na stretnutie so ženíchom, musí sa pripraviť na svadbu. Zj 19,7 hovorí, že „prišla svadba Baránkova a jeho nevesta sa pripravila.“ Ako? Čo znamená pripraviť sa? To Kristus, jej „ženích“, On jej pomáha k príprave. To on za každého človeka zomrel, prostredníctvom Ducha Svätého sa dotýka nášho svedomia, oslovuje nás svojou pravdou, mení naše povahy, zbavuje nás hriešnych sklonov a dáva nám silu k víťaznému životu. Ak Kristovi umožňujeme, aby v našich srdciach konal toto dielo a nezištne slúžime druhým, pripravujeme sa na stretnutie s ním. A tam, kde sami nestačíme, oblieka nás do „rúcha svojej spravodlivosti“ (Zach 3,1-4; Iz 61,10; 1 Kor 1,30). To znamená, že veriacim Kristus dáva svoju dokonalosť a spravodlivosť, a Boh sa na ne pozerá rovnako ako na Ježiša Krista. Ako sa Kristovi odvďačíme za tento dar? Pozývame k nemu iných. (Zj 22,17)

2. OBRAZ ŽIVÉHO ORGANIZMU – CIRKEV ORGANIZOVANÁ PRE SLUŽBU

V celej Biblii nachádzame ďalšie znázornenie – cirkev sa podobá telu – živému organizmu. Kristus svojou smrťou umožnil, aby boli veriaci spojení do „jedného tela“ (Ef 2,16). Ľudia sú pod vedením Ducha Svätého do tohto živého organizmu včlenení prostredníctvom krstu (1 Kor 12,13). Cirkev nie je ľudskou organizáciou, ale je „telom Kristovým“ (Ef 1,23). Jednotliví kresťania sú jednotlivými údy, časťami (Ef 5, 30). To znamená, že každý veriaci musí byť osobne plne napojený na zdroj sily a múdrosti – na Ježiša Krista (Jn 15,1-5). On umožňuje život a rast každého jedinca i celej Cirkvi, pretože je „hlavou tela“ (Kol 1,18), „hlavou cirkvi“ (Ef 5,23). Rovnako ako v tele má každý orgán inú funkciu a je podstatne dôležitý, je tomu podobne aj v cirkvi. Každý veriaci dostal od Boha určitý dar, s ktorého pomocou slúži celku. Každý jedinec je potrebný, každý má cirkvi pomáhať v spoločnom diele. Každý člen cirkvi je zodpovedný za svoj rast a prácu, ale aj za iné a za spoločné dielo. (1 Kor 12,14-27) Cirkev je jedinečne organizovaná. Model organizácie cirkvi podľa biblického návodu je ukážkou múdrosti z neba. Odborníci z oblasti riadenia (manažmentu) dávajú cirkev, organizovanú podľa biblického návodu, za príklad najefektívnejšej organizačnej štruktúry. Aj to je dôkazom skutočnosti, že Kristus je hlavou cirkvi.

3. OBRAZ STAVBY – CIRKEV, KTORÁ RASTIE

V Biblii nachádzame ďalšie prirovnanie – cirkev sa podobá rastúcej stavbe „chrámu“ (1 Pt 2,4-6). Apoštol Pavol zdôrazňuje, že „základným kameňom“ stavby nie je žiadny človek, ale Ježiš Kristus (1 Kor 3,9-16). Stavba založená na človeku, by sa už dávno zrútila. Stavba, založená na večnom základe, obstojí večne (Žid. 13,8). Stavba cirkvi nie je ešte ukončená, stále sú pridávané „živé kamene“ (1 Pt 2,5), k cirkvi sa pripájajú jednotliví ľudia, ktorí formujú stavbu „chrámu“, v ktorom „prebýva sám Boh“ (Ef 2,22). Pri výstavbe „Božieho chrámu“ majú ľudia používať „najkvalitnejší materiál“, ktorý obstojí aj v deň súdu (1 Kor 3,12-15).

Rast duchovného chrámu cirkvi má niekoľko dimenzií. Najskôr je to vnútorný rast členov cirkvi, prehlbovanie ich vzťahu k Ježišovi Kristovi. Biblia tento proces nazýva „posvätenie“ (1 Tes 5,23). Každý hriech znehodnocuje Boží chrám (1 Kor 3,17).

Ďalším rozmerom rastu duchovného chrámu je skutočný vonkajšie, viditeľný, početný rast cirkvi – veľkosť stavby. Boh si želá, aby boli zachránení všetci ľudia, aby sa stali súčasťou jeho Cirkvi, duchovného chrámu (1 Tim2,4; Jn 17,20.21).

4. OBRAZ RODINY – KVALITA VNÚTORNÝCH VZŤAHOV

Napriek skutočnosti, že svet začína byť preľudnený, dnešného človeka trápi osamelosť. Ľudia túžia po spoločenstve a láske. Boh vyšiel tejto ľudskej potrebe v ústrety tým, že zriadil jedinečné spoločenstvo Cirkvi. Kristova cirkev je hlavne veľkou Božou rodinou. Biblia dokonca hovorí, že jej druhú časť tvorí rodina v nebi (Ef 3,15).

Ľudia sa členmi svojej rodiny stávajú dvoma spôsobmi: buď sa do nej narodia, alebo ich rodičia adoptujú. Podobne je tomu aj v prípade duchovnej rodiny cirkvi. Boh nás do rodiny cirkvi adoptuje za svoje deti (Ef 1,4-6), keď sme prežili duchovné znovuzrodenie (Jn 3,8). Akonáhle človek spozná Boha ako Stvoriteľa, Ježiša Krista ako Spasiteľa (Jn 17,3), Božie posolstvo zaznamenané v Písme (Mat 28,20; Rim 10, 13-17), prirodzeným dôsledkom jeho poznanie je rozhodnutie. Človek zatúži po tom, aby svoj život spojil s Kristom a s jeho cirkvou. To sa podľa Písma deje krstom (1 Kor 12,13).

Cirkev je rodina v najvlastnejším zmysle, v ktorej vládnu vzťahy naozajstnej lásky jedného k druhému (Jn 13,35; 1 Jn 4,7-11). V tomto spoločenstve prejavuje jeden úctu k druhému (Fil 2,3), ľudia sú voči sebe láskaví, ohľaduplní, vnímaví na svoje potreby (Rim 12,15). Ak si ublížia, učia sa vzájomne si odpúšťať. V rodine Cirkvi ľudia chápu, že jeden potrebuje druhého. Tu rozvíjajú svoje dary a schopnosti. Spoločenstvo, ktoré Kristus založil na základe svojej lásky, umožňuje každému členovi tejto krásnej rodiny, aby povahovo dozrel, rozvíjal a uplatňoval svoje schopnosti v službe (Ef 4,7-13).

5. ĎAĽSIE VÝSTIŽNE OBRAZY – (STRUČNE)

• Obraz soli (Mat 5,13) – kresťania sú pre svet potrební (ak žijú ako kresťania)
• Obraz svetla (Mat 5,14-16) – odovzdávajú pravdu
• Obraz víťazného ľudu – v mnohých podobách Biblie ukazuje na to, že ak cirkev zostane verná Kristovi, potom zvíťazí (Zj 2,7.11.17…)

III. ORGANIZÁCIA NOVOZÁKONNEJ CÍRKVI

Cirkev má za úlohu zvestovať svetu záchranné posolstvo o Ježišovi Kristovi (Zj 14,6.7) a pripraviť svet na Kristov príchod. K tomuto dielu musí byť dobre organizovaná. Základné rysy organizácie nachádzame v novozákonnej cirkvi (1 Kor 14,33.40). Uveďme si niekoľko organizačných prvkov.

Členovia cirkvi – jednotlivci, ktorí prijali Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa a boli pokrstení (Sk 2,36-41; 4,10-12). Stávajú sa záchrancovia iných (Mat 23,8.11: Mat 28,18-20)

Organizácia zborov. Z jednotlivých veriacich pozostávajú zbory, v ktorých pôsobia zodpovedne volení ľudia v jednotlivých služobnostiach: starší (Sk 20, 17.28; Tit 1,5.7), diakoni (Sk 6,1-8), učitelia, evanjelisti a rôzne obdarovaní ľudia (Ef 4, 11.12). V zboroch spolu s ostatnými pracujú kazatelia (Rim 10,13.14).

Organizovaná práce celej cirkvi na celom svete. Pán Ježiš poslal apoštolov a všetkých veriacich do celého sveta (Sk 1,8; Mat 24,14). Je preto potrebné, aby dielo celej Cirkvi bolo organizované v jednotlivých územiach, v jednotlivých národoch, na kontinentoch a potom na celom svete. Organizačná štruktúra smerom nahor je podobná ako v jednotlivých zboroch. Rozhodujúcim orgánom je potom zhromaždenie zástupcov jednotlivých zborov a oblastí. Návod nachádzame v Sk 15 kap., kde starší, apoštoli a zástupcovia jednotlivých oblastí riešili určitý problém a potom stanovili pre všetky záväzné pokyny. Boh v Novom zákone načrtol jasné organizačné pravidlá pre cirkev a tá môže byť úspešná len vtedy, ak sa nimi riadi.

IV. TOTOŽNOSŤ PRAVEJ BOŽIE CIRKVI V DOBE KONCA

V dnešnej nábožensky zmätenej dobe nám totožnosť Kristovej Cirkvi pomáha identifikovať Písmo. Veľmi konkrétne nám charakteristické rysy Kristovej cirkvi vykresľujú najmä dve kapitoly Je to Zj 12. a 14. kap.

Ktoré podmienky musí spĺňať Kristova cirkev?

1. Stojí na základe starozákonnej aj novozákonnej cirkvi. (Zj 12,1 – žena; v. 2 – čaká Krista; v. 4.5. – Založená na Kristovi – Zj 19,15)
2. Cirkev prenasledovaná po dobu 1260 rokov (Zj 12,6). Tu je zmienka o stredovekom útlaku verných, ktoré začalo v r. 538, keď sa k moci dostali po moci bažiaci „veriaci“, a moc im bola odňatá v r. 1798.
3. Cirkev, ktorá berie vážne Boží zákon (Zj 12,17). V čase, keď ľudia pohŕdajú Božími princípmi, veriaci ľudia ich považujú za normu života pre tých, ktorí boli ospravedlnení Kristovou milosťou (Ef 2,8.9; Rim 3,31). Ktorá cirkev sa dnes vážne riadi Desatorom vrátane štvrtého prikázania, biblickej soboty?
4. Cirkev s prorockým darom a poslaním (Zj 12,17; 19,10). Zvestuje to isté posolstvo večného evanjelia ako proroci a apoštoli. Boh ju usmerňuje prorockým darom a ona si Ho váži.
5. Cirkev, ktorá hovorí o Božom súde v prorockých súvislostiach (Zj 14,6.7). V nebi od r. 1844 prebieha Boží súd. To je veľmi závažné posolstvo. Ľudia sa majú pripraviť na stretnutie s Kristom. Kto je o tom pravdivo informuje a varuje?
6. Prináša posolstvo o tom, že Boh odpadnuté cirkvi odmietne rovnako ako odpadnutý Izrael v dobe Krista. Bude vyzývať všetkých úprimných veriacich, aby sa postavili na Božiu stranu a boli verní Písmu (Zj 14, 8-10; 18,1-3). Prišla doba záveru, a preto je nutné, aby na svete zaznel jasný, jednoznačný hlas. Toto posolstvo o záchrane v Kristovi a o rafinovaných náboženských zvodoch satana musia počuť všetci ľudia na svete, aby sa mohli zodpovedne rozhodnúť a postaviť sa pod vlajku Božiu alebo pod zástavu satana.

Indikcie o Božej cirkvi študujme veľmi starostlivo, je to pre nás osobne podstatne dôležité. Len Boží ľud v plnom slova zmysle je Kristovou nevestou, s ktorou sa Spasiteľ chce stretnúť.

---

Študijné otázky

1. Kedy a za akých okolností Boh prvýkrát hovoril o nepriateľstve satana voči veriacim a o víťazstve Krista a cirkvi nad ním? 1 Moj 3,15

2. V akej podobe existovala cirkev v Starom zákone a ako dlho? 5 Moj 6,7-8

3. Čo znamená slovo cirkev?

4. Prečo Boh krátko po Kristovom nanebovstúpení zavrhol Izraelitov ako svoju cirkev a začal si formovať cirkev zo všetkých národov a ľudí? Mat 21,33-43

5. Ktorými obrazmi z Biblie popisuje Boh podstatu jednotlivých úloh cirkvi?

6. Čo je najdôležitejšou úlohou cirkvi? Mar 16,15

7. Ako má byť cirkev organizovaná podľa modelu novozákonnej cirkvi?

8. Podľa ktorých charakteristík je možné identifikovať Božiu cirkev v dobe zmätkov?

The free online Word – HTML converter helps you get rid of the dirty code when converting documents for the web.