Prečítaj Zjavenie 14,6-7

Apoštol Ján uprostred dlhšej série videnie o budúcich zápasoch cirkvi videl pozoruhodný výjav. Ľudia vo svete pracujú, prežívajú radosť i zármutok, dni bežia, a ich život plynie. V tom jeho pozornosť upútal posol, ktorý letel vysoko nad zemou a všetkým ľuďom na svete zvestoval večne platné záchranné posolstvo o Ježišovi Kristovi. Hovoril, že je najvyšší čas zamyslieť sa nad tým, pretože nastala HODINA BOŽIEHO SÚDU.

Čo to znamená? Nebude Boží súd prebiehať až po ukončení ľudských dejín? O akom súde Biblia hovorí? Ak Boží súd začal ešte v priebehu ľudských dejín, potom kedy presne?

Je potrebné si položiť aj ďalšie dôležité otázky: Má tento súd za cieľ iba ľudí rozdeliť do dvoch skupín, alebo je možné byť ešte zachránený?

Posol, ktorý oslovuje obyvateľov zeme, ich predsa vyzýva, aby sa „báli Boha“ a prijali „večné evanjelium“. Evanjelium je radostná správa o záchrane človeka prostredníctvom viery v Ježiša Krista. Posol vyzýva obyvateľov zeme, aby prijali Boha, ktorý „stvoril“ svet. Toto posolstvo je zvlášť aktuálnu v dobe, keď ľudia všeobecne neuznávajú Boha ako Stvoriteľa, ani jeho stvoriteľský čin.

Božie slovo pozná odpoveď na všetky uvedené otázky.

Biblické proroctvá presne ukazujú na okamih v dejinách sveta, kedy na nebi začína vesmírny súdny tribunál svoje zasadanie a súčasne s tým sa na zemi začína odohrávať séria dôležitých udalostí. Začína „doba konca“, plnia sa znamenia Kristovho príchodu, ožíva záujem ľudí o Bibliu, o proroctvá. Evanjelium si razí cestu svetom a ľudia chápu, že žijú v slávnej dobe, kedy sa má vrátiť Spasiteľ. Dlho pošliapavané biblické zásady znovu ožívajú vo svojej dôležitosti a ľudia začínajú plnšie chápať významné prorocké state o dobe konca, ktorým predtým nerozumeli.

I. KRISTUS SA STÁVA NEBESKÝM VEĽKŇAZOM

V minulej lekcii sme si ukázali, že celý židovský obetný a obradný systém nebol samoúčelný, ale že ukazoval na dokonalého kňaza, veľkňaza, obhajcu a na dokonalú obeť Ježiša Krista.

PREDOBRAZ SA STÁVA SKUTOČNOSŤOU

Vo chvíli, keď Pán Ježiš zomrel, plán, ktorý Boh pripravil pre záchranu ľudí , sa začína odohrávať v novej rovine. Pisateľ listu Židom o tom v úvode píše: „…mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Boh otcom v prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi, … a učiniac si skrze samého seba očistenie od našich hriechov posadil sa po pravici Veličenstva na výsostiach.“ (Žid 1,1-3)

Boh mal vopred pripravený záchranný plán, v ktorom Boží Syn hral veľmi dôležitú úlohu. V starozákonnej dobe to bol On, kto v Izraeli zriadil obetný obradný systém, kto viedol Izraelitov (1 Kor 10,1-4.9).

To všetko malo starozákonnej cirkvi slúžiť ako predobraz služby Ježiša Krista. Proroci otvorene písali o tom, že „Mesiáš bude obetovaný za naše hriechy“ (Iz 53,4.5; Dan 9,26.27), že bude pravým pomazaným kňazom (Žalm 110,4-6). Boh svoj plán záchrany hriešneho človeka považoval za natoľko záväzný, že ľudia od počiatku Kristovu výkupnú obeť mohli považovať nie za sľub, ale za skutočnosť (Zj 13,8). Zjavenie 13,8 – píše: „…v knihe života Baránka, zabitého od založenia sveta.“ Apoštol Peter hovorí tú istú myšlienku v 1 Petr 1,18-20. Pomaly plynuli storočia a ľudia stále obetovali zvieratá a kňazi vykonávali zmierujúce obrady vo svätyni. Avšak plynul aj čas Božieho časového programu.

„Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh svojho Syna, pošlého zo ženy, podrobeného pod zákon, aby… vykúpil.“ (Gal 4,4.5a)

Kristus zostúpil na našu zem, symbolizovanú nádvorím svätyne. Aj keď to nepotreboval, prijal krst, obmytie, symbolizované umývaním kňaza v umývadle. Potom dobrovoľne zomrel na kríži na Golgote, ktorý symbolizoval obetný oltár. Prelial svoju svätú krv na očistenie hriechov všetkých ľudí (Žid. 1,10.14).

KRISTOVA VEĽKŇAZSKÁ ÚLOHA

Kristus po troch dňoch vstal z mŕtvych (1 Kor 15,1-6) a potom, ako zorganizoval cirkev a dal jej úlohu (Mat 28,18-20), odišiel späť do neba. Prijíma ďalšiu úlohu, ku ktorej bol teraz oprávnený svojou smrťou: stáva sa veľkňazom v nebeskej svätyni – PROSTREDNÍKOM MEDZI BOHOM A ČLOVEKOM (Žid 8,1.2; 1 Tim 2,5.6). Sám Kristus sa zmienil o svojej činnosti v nebi: „idem a prihotovím vám miesto“(Ján 14,3) Kristus pripravuje miesto pre vykúpených. Okrem toho prostredníctvom Ducha Svätého riadi cirkev (1 Kor 12,27 a Ef 4,15.16). Tou najdôležitejšou úlohou však je príhovorná služba za človeka (Žid. 4,14-16; 1 Ján 2,1.2).

Boží záchranný plán však pokračuje v ďalšej fáze. Podobá sa službe v starozákonnej svätyni. Kňazi po celý rok vykonávali obrady zmierenia, krv zvierat snímala hriechy z hriešnikov a prenášala ich do svätyne. Za rok bola svätyňa neúnosne znečistená, preto raz v roku, v deň zmierenia, dochádzalo k očisteniu svätyne, ako o tom píše 3 Moj 16,16: „A pokryje hriech na svätyni a tak ju očistí od nečistôt synov Izraelových a od ich prestúpení čo do všetkých ich hriechov…“ (viď v. 17-20)

OČISTENIE SVÄTYNE JE OBRAZOM A SYNONYMOM BOŽIEHO SÚDU

V uvedenej kapitole v 33. verši však čítame, že v tento deň bola očistená nielen svätyňa, svätyňa svätých, oltár, ale i kňazi a všetok zhromaždený ľud. To znamená, že deň zmierenia bol dňom súdu a ako taký bol aj obrazom Božieho súdu nad veriacimi „zhromaždenými“ ľuďmi. Zatiaľ čo deň zmierenia v Izraeli mal vyriešiť problém hriechu starozákonnej cirkvi, Kristus na Golgote začal riešiť problém hriechu vo vesmíre, hriechu ako takého. A práve tak ako Kristus svojou dokonalou obeťou ponúka všetkým ľuďom odpustenie hriechov a vykúpenie (Ján 3,16), musí jeho ďalší čin odsúdiť a zničiť hriech, zmieriť celý vesmír (Ef 1,10). Tým činom je Boží súd, znázornený dňom zmierenia. Zo starozákonného predobrazu vynikajú tri fázy konečného súdu:

1. Očistenie svätyne od hriechov znázorňuje predadventný (vyšetrujúci) súd. Sústreďuje sa na cirkev, na tých, ktorí svoje hriechy vyznali. Jeho cieľom je prejsť mená všetkých vyznávačov kresťanstva a preskúmať hĺbku ich viery v Krista v porovnaní s ich životom. Nezáleží na hĺbke ich hriechov, ale na hĺbke ich viery a vzťahu ku Kristovi. Tento súd musí prebehnúť ešte pred druhým príchodom Ježiša Krista, pretože Kristus už v okamihu svojho príchodu bude „oddeľovať ovce od kozlov“ (Mat 25,31-46).
2. Vyhnanie kozla Azazela do púšte je znázornením druhej fázy súdu. Kozol je symbolom satana, vyhnanie na púšť predstavuje tisíc rokov jeho uväznenia na pustej zemi (Zj 20). Zviazaný satan bude mať dosť času, aby na pustej zemi premýšľal o svojom diele, zatiaľ čo v nebi bude prebiehať druhá fáza nebeského tribunálu, na ktorom budú posudzované prípady ľudí, ktorí neprijali Božiu ponuku milosti.
3. Čistý tábor predstavuje tretiu časť súdu – vykonanie trestu nad bezbožnými a začiatok večného života veriacich. (viď. Zj 20)

Práve tak, ako potrebovala v deň zmierenia očistenie pozemská svätyňa (3 Moj 16,16), potrebuje raz za celý čas svojej existencie očistenie i svätyňa v nebi. Pravdepodobne sa spýtame: Čím môže byť znečistená svätyňa v nebi, kde žijú iba bezhriešne bytosti? Prorok Daniel nám dramaticky popisuje začiatok súdnej scény nebeského tribunálu a okrem iného nám približuje aj to, čo znečisťuje svätyňu v nebi:

„Hľadel som, až boli postavené tróny, a posadil sa Starodávny dňov; jeho rúcho bolo biele ako sneh, a vlasy jeho hlavy ako čistá vlna;jeho trón plamene ohňa; jeho kolá horiaci oheň. Ohnivá rieka tiekla a vychádzala spred neho; tisíc tisícov mu slúžilo, a desaťkrát tisíc desaťtisícov stálo pred ním; zasadol súd, a boly otvorené knihy“ (Dan 7,9.10)

Počas celých ľudských dejín, od pádu prvého človeka do hriechu až dodnes, sú v nebi vedené záznamy o živote ľudí, záznamy o ich myšlienkach, slovách i činoch, veci zjavné i tajné (Kaz 12,13.14; Mat 12,36). Sú to práve záznamy o ľudskej vzbure proti Bohu, ZÁZNAMY HRIECHOV ĽUDÍ, ČO ZNEČISŤUJÚ SVÄTYŇU V NEBI. Aj ona musí byť očistená, (a preto Kristus koná úlohu obhajcu ), musí sa rozhodnúť, či tieto hriechy budú odpustené, alebo ponechané ako dôkazový materiál k odsúdeniu dotyčného pri druhej fáze súdu. Žid 9,23 hovorí o očistení svätyne v nebi, pre ktoré je treba „vzácnejšej obete“.

Krv Božieho Syna, ktorú on sám predkladá pri nebeskom súde, je dostatočnou hodnotou na očistenie všetkých hriechov, všetkého odcudzenia a znečistenia.

Položme si však podstatnú otázku: Kedy má podľa biblického proroctva začať prvá fáza Božieho súdu nad veriacimi?

II. PROROCKY URČENÝ ZAČIATOK SÚDU V NEBI

Môžeme predpokladať, že súd v nebi bude časovo spojený s „dobou konca“ na zemi. Zatiaľ čo na zemi sa postupne plnia znamenia Kristovho návratu a ľudia sa polarizujú buď na stranu Božiu alebo na stranu nepriateľa, i v nebi prebiehajú prípravy k ukončeniu zápasu dobra so zlom. Tým podstatným bodom prípravy je Boží súd.

BIBLICKÉ PROROCTVÁ NAČRTÁVAJÚ BUDÚCNOSŤ

Podstatné informácie o záverečných udalostiach sveta nám prinášajú dve knihy Biblie – starozákonné proroctvá Daniela a novozákonná kniha Zjavenie.

V druhej kapitole Daniel predkladá náčrt dejín z politického pohľadu. Pomocou iných obrazov to isté opisuje 7. kapitola, ktorá si však detailne všíma aj Boží ľud a moc, ktorá ho bude prenasledovať. Je popísaná ako „malý roh“ (Dan 7,8), ktorý vyrástol na troskách starej Rímskej ríše. Táto moc má vládnuť 1260 rokov (v. 25). Po skončení nadvlády „malého rohu“, keď začína „doba konca“ (8,17), „zasadol súd“ (7,10).

8. kapitola Danielovho proroctva vysvetľuje ešte niektoré detaily zo 7. kapitoly.

Daniel so svojím ľudom sú stále v zajatí v Babylone (a neskôr v Perzii) a túži po návrate do Palestíny. Preto sledujú zápas ríší, odkiaľ im príde vyslobodenie. Daniel 8 líči zápas medzi Médoperzskou ríšou (predstavenou baranom – v. 3) a medzi Gréckom (predstaveným kozlom – v.5-8). Boh predpovedal, že Grécko (Alexander Veľký) porazí Médoperzskú ríšu.

Danielovo proroctvo však siaha omnoho ďalej. Prechádza obdobím, keď sa Izraelci vrátili do Palestíny a vybudujú Jeruzalem, dobou, keď prichádza Kristus a je ukrižovaný, a siaha až do dôb stredoveku, keď povstane tá protibožská moc: Dan 8,9-12 znovu hovorí o „malom rohu“ zo 7. kapitoly. Bude mať veľkú moc, bude prenasledovať veriacich, bude meniť zásadné vieroučné body…

Daniel s napätím pozoruje videnia a počuje otázku:

„Dokedy ide to videnie o ustavičnej obeti a o tej pustošiacej neprávosti, dokedy budú vydané i svätyňa i vojsko na pošliapanie?“ (Dan 8,13) Ako dlho to bude trvať, Bože, kým obnovíš spravodlivosť, dokiaľ sa znovu v plnej miere presadí na zemi i v nebi pravda a spravodlivosť?

Vo verši 14. znie odpoveď: „Až bude dva tisíce tristokrát večer a ráno, potom bude ospravedlnená svätyňa.“ (Bude očistená svätyňa – angl.)

Čo znamená číslo 2300 večerov a rán? Čo sa má po ich uplynutí odohrať? Od kedy sa má táto doba počítať? Akú súvislosť má táto veta s nebeskou svätyňou? Hľadajme v Biblii odpovede na uvedené otázky. Daniel uvedenému videniu nerozumel, bol zmätený a dokonca z toho ochorel (v. 27). Jedno však pochopil úplne jasne: Toto časové proroctvo „sa uskutoční za mnoho dní“ (v. 26) a týka sa „KONCA ČASU“ – posledných čias (v. 17) . Boh Danielovi ukázal, čo sa bude odohrávať v záverečnej dobe, pred príchodom Ježiša Krista.

Z toho vyplýva ešte jedna dôležitá skutočnosť. Výrok o „očistení svätyne“ sa nemôže týkať pozemskej svätyne, pretože v r. 70 po Kr. bola definitívne zničená pozemská svätyňa a Kristus svojou obeťou zrušil jej platnosť. Musí sa teda nutne týkať NEBESKEJ SVÄTYNE, zvlášť preto, že v nej koná veľmi dôležitú službu sám Ježiš, Boží Syn.

VÝKLAD PROROCTVA A NAPLNENIE V DEJINÁCH

Dlhý čas Daniel túžil po pochopení uvedeného proroctvo, hľadal výklad v iných proroctvách a často sa za túto otázku modlil (Dan 9,1-19). Pri jednej jeho modlitbe Boh posiela anjela, aby Danielovi povedal výklad proroctva o 2300 večeroch a ránach. (Dan 9,20-23)

PROROCKÝ KĽÚČ

2300 večer a ráno znamená 2300 dní. V 1 Moj 1 čítame, že večer a ráno sú chápané ako deň. Ba čo viac, deň v prorockých statiach Biblie je obrazom jedného doslovného roku. (viď. Ez 4,5-6; 4 Moj 14,34). Boh v uvedenom proroctve v skutočnosti hovorí o čase dlhom 2300 rokov. Preto toto proroctvo môžeme nazývať najdlhším prorockým reťazcom v Biblii.

KĽÚČ NACHÁDZAME V 9. KAPITOLE DANIELA

Anjel, poslaný od Boha (v. 21-22), prichádza Danielovi podať výklad proroctva (v. 23). Daniel, dávaj dobrý pozor:

„Sedemdesiat týždňov je vymerané (hebr. CHATHAK – oddelený, odkrojený) vzhľadom na tvoj ľud.“ 70 týždňov je 490 rokov. Z celkového počtu 2300 rokov Boh ešte 490 oddeľuje pre Izrael, ktorý sa má vrátiť zo zajatia späť do vlasti. Boh to s nimi ešte raz skúsi po návrate „z väzenia“. V nasledujúcich veršoch Gabriel opisuje, čo všetko sa má v priebehu tých 490 rokov odohrať:

• aby bolo skoncované s (ich) neverou (druhá možnosť)
• aby bol pomazaný chrám (výstavba chrámu v Jeruzaleme)
• aby bola uvedená večná spravodlivosť (príchod Mesiáša)
• bude vybudovaná priekopa a hradba (mesto Jeruzalem)

Gabriel tých 70 týždňov – 490 rokov – ešte delí podľa jednotlivých udalostí. Podstatné sú však dve myšlienky:

1. Po skončení 490 rokov sa skončí doba milosti pre Židov (a Kristus zameria svoju zvesť na ostatné národy – pohanov).
2. Na konci tohto obdobia má byť „zabitý Mesiáš“ (Dan 9,26 ), „avšak jemu to neuškodí“.

ZAČIATOK PROROCTVA

Aby sme mohli proroctvo začleniť do dejín a vyjadriť v rámci letopočtu, je potrebné poznať jeho začiatok. O ňom hovorí Daniel (9,25):

„A vedz a rozumej, že odkedy vyjde slovo navrátiť Izraela a vystaviť Jeruzalem…“ To je teda okamih začiatku. Traja panovníci umožnili Izraelčanom návrat zo zajatia, avšak definitívny výnos o návrate vydal perzský kráľ Artaxerxes v r. 457 pr. Kr. (Ezdr 7,12-26).

NÁČRT PROROCTVA

Keď 2300 rokov začína v r. 457, potom 490 rokov odpočítaných Izraeli končí v r. 34. Po pripočítaní zostávajúcich 1810 rokov sa dostávame do r. 1844.

Podľa biblického proroctva sa v r. 1844 v nebi odohralo niečo dôležité. V tej dobe mnohí protestanti čakali na základe tohto proroctva príchod Ježiša Krista. Kristus však ešte neprišiel. Proroctvo je však pravdivé. V nebi začala prvá fáza súdu a Kristus sa stáva príhovorcom, obhajcom veriacich na tomto súde. Veď Zj 14,6-7 hovorí, že súd v nebi začal už v dobe, keď na zemi ešte žijú ľudia. V nebi už viac ako 140 rokov prebieha súd nad veriacimi ľuďmi. Blíži sa jeho ukončenie. Táto skutočnosť by nás mala viesť k vážnemu zamysleniu nad našou vierou, nad naším vzťahom k nebeskému Otcovi a božskému obhajcovia Ježišovi Kristovi.

Dobu od r. 1844 nazývame „predadventným súdom“ alebo inak podľa proroctva „dobou konca“. Žijeme vo veľkej a dôležitej dobe. Ľudia na svete majú možnosť počuť „večné evanjelium“ (Zj 14,6.7) a v nebi medzitým prebieha posudzovanie ľudí. Boh nevynechá ani jedného jedinca. Do úvahy sa berú myšlienky, slová, činy ľudí, ale rozhodujúce je ich postoj ku Kristovi (Ján 3,16.17). Ak človek uverí a zmení spôsob svojho života, vzťahuje sa na neho Božia milosť, odpustenie. Sami o sebe sme stratení, nemôžeme sa dostať z priepasti hriechu. Boh nám však posiela svojho Ducha, necháva na svete zaznievať záchranné posolstvo (Mat 24,14) a až Boh ukončí prvú časť súdu, Kristus príde. Dnes je rozhodujúci čas – povedzme to inak – ešte krátku dobu bude snáď možnosť záchrany než sa definitívne uzavrie. Preto Ján radí nám, ľuďom žijúcim krátko pred druhým príchodom Pána Ježiša, aby sme využili jeho príhovornej služby (1 Ján 1,9-2,2).

Jedna zámožná pani bola obvinená z trestného činu. Aj hoci ju priatelia vyzývali, aby si našla dobrého obhajcu, nedbala na ich rady. Spoliehala sa na jedného známeho advokáta. Keď sa priblížil proces, žiadala ho telefonicky o pomoc. Ten muž jej však povedal: „Pani, včera som ešte mohol byť vaším obhajcom, ale dnes som bol ustanovený za vášho sudcu.“

Kto nevyužije možnosť, aby sa Kristus DNES stal jeho obhajcom, stretne sa s ním čoskoro ako so sudcom a stratí svoj najdôležitejší spor – o večný život.

„Lebo ešte málo, máličko, a ten, ktorý má prísť, príde a nebude meškať. A spravodlivý bude žiť z viery. A keby sa utiahol, nemá v ňom záľuby moja duša. Ale my nie sme ľuďmi, ktorí by sa uťahovali, do zahynutia, ale ľudia viery dobyť dušu.“ (Židom 10,37-39)

---

Študijné otázky

1. Aký najdôležitejší účel mali obrady a služby v izraelskej svätyni? Žid 1,1-2

2. Ktoré jednotlivé úlohy zahŕňa Ježišova služba vykúpenia ľudstva? 1 Tim 2,5-6

3. V akom zmysle znázorňoval deň zmierenia v Izraeli Boží súd? 3 Moj 16,16.33

4. Čím je znečistená svätyňa v nebi a akým spôsobom má byť očistená? Daň 7,9–10

5. O akej protibožskej moci hovorí Daň 7. a 8. kapitola?

6. Do ktorej doby siaha Danielovo videnie o pošliapavaní a očistení (nebeskej) svätyne? Dan 8,17.26

7. Čo znamená jeden prorocký deň a výraz „2300 večerov a rán“ v skutočnosti? Ezech 4,5–6

8. Aký dlhý úsek a za akým účelom oddelil Boh od dlhého obdobia 2300 rokov? Daň 9,24

9. Akú úlohu v tomto proroctve má Kristus, Mesiáš? Dan 9,24–27 — všímaj si zmienky o Mesiášovi

10. Kedy končí proroctvo 2300 rokov a čo sa odohralo na jeho konci? Zj 14,6-7