Náš svet je svetom osobitných a nepochopiteľných paradoxov. Ľudia často nežijú podľa toho, čo poznali ako najlepšie. Všeobecne sa veľa vie o škodlivosti fajčenia, drog a alkoholu, a predsa konzumentov týchto jedov neubúda! Naopak … Ľudia sa boja bolesti a smrti, tvrdí, že medzi sebou nechcú bojovať, a predsa stále horúčkovito zbroja, vyrábajú čoraz účinnejšie zbrane a pripravujú sa na vojnu! Ľudia vedia, že samotné materiálne hodnoty im nemôžu poskytnúť pravé šťastie, a predsa sa stále viac ľudí ženie za vidinou mamonu. Ľudia poznajú mravné a etické normy, a predsa sa nimi tak málo riadia, poznajú princípy Božieho zákona a pritom ho pošliapavajú. Čo je príčinou týchto protikladov? Prečo existuje tak veľký sklz medzi poznaním a životnou praxou?

Pri štúdiu minulej lekcie o sobote sme pochopili, že pravý deň bohoslužby hrá v živote človeka veľmi dôležitú úlohu. Ukazuje nám na Boha ako na Stvoriteľa a Vykupiteľa a ukazuje, akú voči nemu prejavujeme úctu. Preto sa nemožno čudovať, že práve toto Božie prikázanie sa stalo terčom útokov nepriateľa satana. On nebojuje proti nepodstatným veciam, ale veľmi mu záleží na tom, aby spochybnil a zrušil všetko, čo je pre spasenie človeka dôležité.

Nikde v Biblii nenájdeme Boží pokyn o zmene dňa, ktorý sám Boh ustanovil v raji, na iný deň v týždni. Túto skutočnosť uznávajú aj kresťania, ktorí svätia nedeľu. Katolícky kardinál James Gibbons o tom napísal: „Môžete prečítať Bibliu od 1. Mojžišovej až po Zjavenie a nenájdete v nej ani jeden riadok, ktorý by vyzýval k sväteniu nedele. Písmo nabáda a vedie iba k sväteniu soboty.“ (Viera našich otcov str. 111, Baltomire 1895)

Protestantský duchovný A. T. Lincoln priznáva, že „Nový zákon neposkytuje dostatočný základ k presvedčeniu, že od Kristovho vzkriesenia Boh ustanovil nedeľu namiesto soboty.“ A potom dodáva: „Pre toho, kto Desatoro prijíma ako Boží záväzný zákon, existuje len jedno riešenie – svätiť siedmy deň – sobotu.“(Od soboty ku dňu Pána str. 386, 392, Grand Rapids 1982)

Ak teda v Biblii nenachádzame žiadny dôkaz, že Kristus alebo jeho učeníci zmenili deň bohoslužby, čo viedlo toľko kresťanov k tom, že namiesto soboty prijali nedeľu?

I. Satanov nezmieriteľný boj proti cirkvi

Posolstvo celej Biblie aj dejiny nám ukazujú, aký tuhý zápas proti Bohu a jeho cirkvi vedie odpadlý cherub, satan so svojimi pomocníkmi (Ef 6,10-18; 1 Pt 5, 8.9). Ján v knihe Zjavenie v 12. kapitole opisuje satanovu vojnu proti Kristovi a po jeho odchode sa sústredil na novozákonnú cirkev. Keď sledujeme dejiny izraelského národa, vidíme trvalé úsilie satana o rozbitie cirkvi, aby ju odviedol od Boha a odvrátil ju od jej poslania. Aby dosiahol svoj cieľ, bol mu dobrý každý prostriedok – pokušenie modloslužby, viedol ľudí k extrémnemu preťaženiu vieroučných bodov a k manipulácii s Božím zákonom. Preto napísal žalmista v Žalme 119,126: „Čas konať pre Hospodina; zrušili tvoj zákon.“

Satan odcudzil starozákonnú cirkev Bohu natoľko, že keď na svet prišiel Kristus, Mesiáš, zasľúbený Vykupiteľ, Izrael sa postavil proti nemu. Napriek Kristovej dobrote, láske a trpezlivosti ho Židia nakoniec zavrhli a ukrižovali. „Prišiel do svojho vlastného, a jeho vlastní ho neprijali!“ (Jan 1,11) Božia cirkev sa postavila proti Bohu podobne ako dieťa proti vlastným rodičom.

Úpadok Kristovej novozákonnej cirkvi

Kristus už za svojho pôsobenia a zvlášť po svojom zmŕtvychvstaní z povolaných učeníkov a novo obrátených ľudí zakladá novú cirkev. Jej jadro už netvorí rodení Židia, ale tí, čo v neho uverili (Mat 28,18-20) Táto cirkev má „učiť všetko, čo Kristus prikáže“, má „ísť do celého sveta“ a má „kázať evanjelium o kráľovstve“. Začala veľká kapitola dejín nové Kristovej cirkvi.

Satan však nezložil ruky do lona. Rozhodol sa, že na likvidáciu novozákonnej cirkvi použije rovnakú stratégiu, ktorá sa mu osvedčila v prípade Izraela. Zahmlí niektoré dôležité body viery, spôsobí ochladnutie vzťahov, vzbudí lásku k svetu, k moci, nepozorovane oddelí cirkev od jej hlavy – od Krista, oddelí telo od hlavy – a to sa stane hračkou v jeho rukách. Boh však dal svojej cirkvi úžasný dar – v Biblii jej zjavil stratégiu nepriateľa a tiež jej pozvoľný úpadok. Presne, ako popisujú prvé tri kapitoly knihy Zjavenie, prichádzajú ľudia a začínajú popierať Kristovo božstvo. Dejiny ukazujú, ako ľudia zmenšujú význam Kristovej obete, ako sa veriaci z Židov snažia presvedčiť zbory, že spasenie si musíme zaslúžiť dobrými skutkami. Ďalší sa zasa snažia zmeniť požiadavky Božieho zákona.

Počas prvých troch storočí poľavuje misijnej aktivita cirkvi a začínajú veľké osobné a vieroučné zápasy.

Proroctvo o zmene Božieho zákona

Už Daniel v prorockom pohľade ukazuje na to, že satanovi sa podarí Kristovu cirkev podmaniť natoľko, že sa odhodlá k zmene Bohom určených „časov a zákona“. (Dan 7,25) V cirkvi sa objaví moc, ktorá si bude nárokovať právo rozhodovať, moc meniť Božie a ustanovovať svoje vlastné zákony. Boh zjavil apoštolovi Pavlovi, že táto moc začína pôsobiť už v jeho dobe, najskôr nepozorovane a neskôr stále zjavnejšie: „Lebo tajomstvo bezzákonnosti už pôsobí, len až by ten, kto teraz zdržuje, bol odstránený zo stredu..“ (2 Tes 2,7)

V tejto súvislosti Pavol opisuje činnosť tejto osobitnej moci, ktorá v dejinách cirkvi bude po dlhú dobu zohrávať veľmi negatívnu úlohu. Kto v cirkvi sa odvážil siahnuť na svätý Boží zákon (Rím 7,12), keď sám Boží Syn vyhlásil, že „neprišiel zrušiť zákon ani prorokov“? „… dokiaľ nepominie nebo a zem, ani len jediné jota alebo jeden punktík nepominie zo zákona.“ (Mat 5,17.18)

II. História postupnej zmeny soboty na nedeľu

Počiatky svätenia nedele v cirkvi

Zmena dňa bohoslužby nenastala naraz, bol to skôr pozvoľný dlhodobý proces. Neexistujú žiadne dôkazy, že by ľudia svätili nedeľu pred druhým storočím, avšak máme určité náznaky toho, že uprostred tohto storočia niektorí kresťania miesto soboty začali zachovávať nedeľu. Kde to bolo a čo ich k tomu viedlo?

Prvá tendencie zachovávať nedeľu sa objavili v zbore v Ríme, kde väčšinu veriacich tvorili „nežidia“ (Rim 11,13). V hlavnom meste ríše sa v tejto dobe objavili veľmi silné antisemitské tendencie, a preto sa kresťania chceli od Židov čo najviac odlišovať. K vzájomnej zámene dochádzalo zvlášť vďaka sobote – rovnakému dňu bohoslužby. Odtiaľ pramenia prvé snahy svätiť iný deň, než ktorý zachovávajú Židia.

Aj keď na niektorých miestach sa kresťania snažili zaviesť nový deň bohoslužby, väčšina kresťanov v celej ríši svätila až do 5. storočia sobotu. Historik Socrates z 5. storočia napísal: „Takmer všetky zbory na svete vykonávajú svoje obrady každú sobotu, avšak kresťania v Ríme a v Alexandrii, na základe akejsi starej tradície, to prestali dodržiavať.“ (Dejiny cirkvi 5. sv. str. 132)

Iný historik z uvedeného obdobia, Sozomen, napísal: „Ľudia v Konštantínopole a takmer všade inde sa zhromažďujú k bohoslužbám v sobotu a tiež prvý deň v týždni. Toto pravidlo však nikdy nedodržiavajú v Ríme a v Alexandrii.“(Nicejskí otcovia, 2. sv. str. 390) Tieto zmienky ukazujú, že hlavnú úlohy pri zmene soboty na nedeľu zohrala cirkev v Ríme.

Prečo si cirkev v Ríme za deň bohoslužby vybrala práve nedeľu a nie iný deň? Hovorí sa, že je to preto, že v prvý deň týždňa vstal Kristus z mŕtvych a bohoslužbou v nedeľu si kresťania túto udalosť pripomínajú. Ako si však máme vysvetliť skutočnosť, že ani jeden pisateľ Nového zákona, ani jeden pisateľ druhého a tretieho storočia nikdy necitoval Krista ani žiadny iný biblický text, ktorý by vyzýval na svätenie nedele namiesto soboty? Takúto informáciu od Krista nepoznal a neuviedol ani Barnabáš, ani Ignác, ani Justin, ani Tertullian, ani Klement Rímsky, ani Origenes, ani žiadny iný autor žijúci v onej dobe.

K voľbe nedele ako bohoslužobného dňa veľkou mierou prispela obľuba „dňa slnka“. Rôzne pohanské kmene žijúce na území Rímskej ríše mali tento deň vo veľkej úcte, pretože staroveký svet uctieval slnko ako významné božstvo. Vplyv týchto kultov sa odrazil aj v rímskom kresťanskom zbore. Do cirkvi prúdili tisíce obrátených pohanov, tí si však so sebou vždy niečo z minulosti priniesli. „Kresťanov, ktorí prišli z pohanstva, stále priťahovalo uctievanie slnka. To potvrdzuje nielen časté odsudzovanie takýchto praktík zo strany cirkevných otcov, ale aj výrazné prvky uctievania slnka v kresťanskej liturgii.“ (Bachiochi, Pôvod zachovávania nedele str. 140)

Uzákonenie svätenia nedele v cirkvi

Vo štvrtom storočí sa prvýkrát stretávame s uzákonením zachovávania nedele, najskôr v civilnom živote a neskôr v náboženskej oblasti. Prvý nedeľný zákon vydal cisár Konštantín 7. marca v roku 321. Cisár bral do úvahy popularitu uctievania slnka medzi pohanmi a obľúbenosť tohto zvyku medzi kresťanmi z pohanov, a preto sa uzákonením nedele snažil získať podporu cisárstva zo strany týchto dvoch skupín. Konštantínov nedeľný zákon ukazuje na to, že on sám bol vyznávačom boha slnka. Znie: „Nech počas ctihodného Dňa Slnka úrady a ľudia žijúci v mestách odpočívajú a nech sú všetky dielne a obchody zatvorené. Avšak na vidieku sa môžu poľnohospodári ďalej zaoberať svojou obživou.“ (Schaff, Dejiny kresť. cirkvi, 3. sv. str. 380) O niekoľko desaťročí neskôr cirkev nasledovala Konštantínov príklad. Na koncile v Laodicei v r. 364 (tento koncil nebol koncilom celej Cirkvi, ale iba cirkvi katolíckej) bol vydaný prvý nedeľný náboženský zákon. 29. kánon ustanovil, že kresťania by mali svätiť nedeľu, a „ak to je možné, nemali by v tento deň pracovať“ a „nemali by byť nečinní (leniví) v sobotu, ale v tento deň by mali pracovať.“ (Hefele, Dejiny koncilov str. 316)

V r. 538, ktorý vyznačuje začiatok vlády cirkvi vo svete (po dobu 1260 rokov podľa proroctva Daniela a Zjavenia), bol vydaný ešte striktnejšie zákon. 28. kánon koncilu hovorí, že v nedeľu by dokonca „mala byť odložená práca poľnohospodárov, aby to ľuďom nebránilo v účasti na bohoslužbách“ (G. M. Mansi Sacrorum Concilliorum 9. sv. Str. 919).

Svätenie nedele bolo najskôr úvahou, potom zámerom, potom doporučením a nakoniec rozkazom, ktorý mali poslúchnuť všetci kresťania. Kto z ľudí môže dávať také príkazy, ktoré museli rešpektovať všetci ľudia, vládcovia i poddaní? Nie je nutné si vôbec domýšľať, pretože len jedna náboženská organizácia si sama privlastňuje právo meniť božské zákony.

Asi v r. 1400 Petrus de Ancharano tvrdil, že „pápež môže meniť Božie zákony, pretože svoju moc neobdržal od človeka, ale od Boha a zastupuje Boha na zemi s plnou mocou prijímať a prepúšťať ovce“. (Luccius Ferraris, Pappa, sv. 6 str. 29)

Toto tvrdenie je možné doložiť aj príbehom, ktorý sa odohral počas reformácie. Martin Luther tvrdil, že jeho vodcom v živote je Sväte Písmo (Biblia) a nie tradície cirkvi. Jeho heslom bolo „SOLA SCRIPTURA“ – Biblia a jedine Biblia. Na koncile vo Wormse stál proti Lutherovi najvýznačnejší obhajca katolíckej cirkvi, John Eck. Bol to on, kto napadol Luthera v tomto bode, a tvrdil, že autorita cirkvi je vyššia ako autorita Biblie. Povedal doslova: „Biblia učí: Pamätaj na sobotný deň; šesť dní budeš pracovať … ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha … Cirkev však zo svojej vôle zmenila ustanovenia soboty na nedeľu a táto autorita sa neopiera o Písmo.“ (John Eck, Obhajoba proti Lutherovi a iným nepriateľom cirkvi, Baker)

Gaspare de Fosso, arcibiskup v Reggio, sa k tejto otázke znovu vrátil na koncile v Trente (1545), ktorý sa zaoberal otázkou postupu proti protestantom. Povedal: „Autoritu cirkvi môžeme názorne vidieť na Písme, lebo na jednej strane ho cirkev odporúča a vyhlasuje za božské a nabáda nás, aby sme ho čítali, … na druhej strane zo svojej vlastnej moci ruší zákony, ktoré sú v Biblii ustanovené Pánom. Sobota, najslávnejší deň v zákone, bola zmenená na deň Pánov. … Toto a mnoho ďalších ustanovení nebolo zrušených na základe pokynov Krista (pretože on sám hovorí, že prišiel zákon naplniť a nie zrušiť), ale bola zrušená z autority cirkvi.“ (Gaspare de Fosso, Príhovor na 17. koncile v Trente, Sacrorum Concilliorum, 33. zv. str. 529)

Vtiera sa nám dôležitá otázka: zastávala cirkev tento postoj len v 16. storočí, alebo ho zastáva dodnes? V Katolíckom katechizmu z r. 1977 môžeme nájsť sériu nasledujúcich otázok a odpovedí:

„Otázka: Ktorý deň je sobota?“

„Odpoveď: Sobota je siedmy deň, sobota.“

„Otázka: Prečo zachovávame nedeľu namiesto soboty?“

„Odpoveď: Nedeľu zachovávame namiesto soboty preto, že katolícka cirkev preniesla posvätnosť soboty na nedeľu.“ (Angl. Vydanie v USA)

Keď sa k zmene soboty plne hlási katolícka cirkev, prečo tento deň zachovávajú aj protestantské cirkvi? Katolícky pisateľ a učenec napísal vo svojej najpredávanejšej knihe Viera miliónov (1974) tento provokujúci záver: „Keďže sobota, a nie nedeľa, je v Biblii menovaná, nie je to pozoruhodné, že nekatolíci, ktorí tvrdia, že ich učenie pramení priamo z Biblie a nie z tradície cirkvi, zachovávajú nedeľu namiesto soboty? Áno, toto je nedôsledné a rozporuplné.“ (John A. O Brien) Potom ešte pokračuje ďalej: „Skutočnosť zachovávanie nedele sa opiera o autoritu katolíckej cirkvi a nie o jasné výroky Biblie. Preto sa svätenie nedele stáva spomienkou na Matku cirkev, z ktorej odišli nekatolícke cirkvi. Je to ako s chlapcom, ktorý odišiel z domu, vo svojom vrecku však stále nosia mamičkinu fotografiu a pramienok vlasov.“ (S. 400-401) Pri štúdiu týchto historických výrokov je nutné si znovu klásť otázku: Prijal Boh túto zmenu jeho bohoslužobného dňa a posvätil ho, alebo sa s týmto odvážnym zásahom ľudí nikdy nezmieril a praje si, aby sme zachovávali jeho svätý sobotný deň?

III. Obnova zachovávania sobotného prikázania

V tejto súvislosti je dobré si pripomenúť niekoľko biblických výrokov. Keď Pán Ježiš hovoril o svojom vzťahu k Božiemu zákonu, jasne povedal:

„Nedomnievajte sa, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov: neprišiel som zrušiť, ale naplniť. Lebo ameň vám hovorím, že dokiaľ nepominie nebo a zem, ani len jediné jota alebo jeden punktík nepominie zo zákona, dokiaľ sa všetko nestane.“ (Mat 5,17.18)

Apoštol Pavol dodáva:

„Pretože je jeden Bôh, ktorý ospravedlní obriezku z viery, aj neobriezku vierou. Či tedy maríme zákon vierou? Nijakým činom! Ale zákon staviame v platnosť.“ (Rim 3,30.31)

Apoštol Jakub dodáva:

„Lebo ten, kto by zachoval celý zákon a klesol by v jednom prikázaní, previnil sa proti všetkým. Lebo ten, kto povedal: Nezcudzoložíš! povedal i: Nezabiješ! ak tedy necudzoložíš, ale vraždíš, si priestupníkom zákona.“ (Jak 2,10.11)

Dokonca Ján v knihe Zjavenie kladie zachovávanie Božieho zákona ako jednu z podmienok pre vstup do Božieho kráľovstva:

„Blahoslavení, ktorí (perú svoje rúcha a) činia jeho prikázania, aby mali právo k drevu života a aby vošli bránami do mesta.“ (Zj 22,14)

Princíp poslušnosti Boha

Keď na príkaz Pána Ježiša začali apoštoli zvestovať v Jeruzaleme evanjelium a kázali o spasení v Kristovi, židovskí predáci si ich zavolali a

„prikázali im, aby viac vôbec nehovorili ani neučili v mene Ježišovom. Ale Peter a Ján im odpovedali a riekli: Rozsúďte sami, či je to spravedlivé pred Bohom, aby sme vás poslúchali viac ako Boha. Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ (Sk 4,18-20)

Bola to neľahká situácia. Kristus im dal konkrétny príkaz a ich občianski predstavení im dali opačný príkaz. Ľudské požiadavky stáli proti Božím požiadavkám. Ako sa máme v takomto prípade zachovať? Koho treba poslúchnuť? Odpoveď nachádzame v nasledujúcej kapitole.

Apoštoli ďalej kázali evanjelium o Ježišovi Kristovi. Boli zatknutí a uväznení. Neskôr ich veľkňaz začal vypočúvať:

„Či sme vám prísne neprikázali, aby ste neučili v tom mene, a hľa, naplnili ste Jeruzalem svojím učením… A Peter odpovedal i ostatní apoštolovia a riekli: Viac treba poslúchať Boha ako ľudí.“ (Sk 5,28-29)

Biblia takto vytýčila zásady správneho konania. Tam, kde sa rozchádza názor ľudí s Božím, je potrebné rešpektovať Božiu vôľu. Zachovávanie nedele je ľudským ustanovením, výzva ku sväteniu soboty je však výzvou Božou, Božím prikázaním.

Obnova sobotného prikázania

Boh už dávno vedel a v proroctvách predpovedal, že cirkev zmení toto dôležité nariadenie. V proroctve však tiež ukázal, že zachovávanie soboty bude pred druhým príchodom Krista obnovené. Izaiáš v 56. a 58. kapitole nabáda Božiu cirkev k reforme sobotňajšieho prikázania. Iz 56,8 predpovedá dobu, kedy do cirkvi príde veľa „pohanov“ a táto misia bude úzko spojená práve so sobotňajším prikázaním. V tomto proroctve Boh načrtol charakteristiku svojho ľudu, cirkvi, ktorá má svetu zvestovať reformu. Izaiáš píše:

„A pošlí z teba vystavia miesta, pusté od veku, vyzdvihneš základy pokolenia a pokolenia, a budú ťa volať opraviteľom trhlín, napraviteľom ciest, aby sa mohlo bývať.“ (Iz 58,12) V 13. a 14. verši potom Izaiáš hovorí o správnom zachovávania soboty.

Pred druhým príchodom nášho Spasiteľa musia byť ľudia oboznámení s večným evanjeliom (Zj 14,6.7). Musia počuť posolstvo o spasení v Ježišovi Kristovi, o tom, že Kristus príde čoskoro druhýkrát, aby zriadil svoje večné kráľovstvo. Musia však počuť aj o tom, ako má človek žiť, aby bol pre toto kráľovstvo pripravený. Boh dal na vrchu Sinaj svoje normy pre ľudský život. A dodnes si želá, aby podľa nich ľudia upravili svoj život. Do nového prostredia, ktoré Boh pre ľudí pripravuje, môžu vojsť len vnútorne premenení ľudia, ktorí sa radi riadia Božím zákonom, ktorí si zošklivili hriech a neposlušnosť. Veď práve vďaka neposlušnosti človek stratil raj a život a vďaka poslušnosti sa môže pripraviť pre život v Božom kráľovstve. Až potom ľudia vstúpia do zasľúbeného dokonalého „odpočinutia“ (Žid 4,1-11). Toto odpočinutie nám však každý týždeň pripomína „odpočinutie“ soboty, dňa, ktorý si pre seba Boh vyhradil.

V tejto súvislosti by sme si mali položiť niekoľko dôležitých otázok a snažiť sa na ne poctivo odpovedať:

• Pochopil som dobre, prečo Boh žiada, aby som zachovával sobotu, jeho deň odpočinku?
• Som ochotný si usporiadať život tak, aby som mohol správne svätiť Boží deň?
• Som ochotný „poslúchať Boha viac ako ľudí“ a svätiť ten deň, ktorý žiada a žehná Boh?

Dnešní ľudia, celé národy a celý svet potrebujú veľa vecí. Potrebujú zmeniť poradie hodnôt, viac si začať ceniť ľudí než vecí. Potrebujeme ekologickú nápravu, dokonalejšiu počítačovú techniku, energeticky menej náročnú technológiu, nový systém školstva, zdravotníctva, spoľahlivejšie medzinárodnej odzbrojovacie zmluvy, dokonalejšie medzinárodnú spoluprácu. Bolo by možné dlho pokračovať. Dnešný svet naliehavo potrebuje veľa vecí.

Čo však potrebujeme najviac, je návrat jednotlivcov i celých národov k Bohu. Až doteraz sme na svete vládli my, ľudia. Nakopilo sa veľa neriešiteľných problémov. Teraz k nám prichádza Boh a chce vziať udalosti do svojich rúk. Bude účtovať a potom obnoví svet. Dnes si však želá, aby sme mu dopriali sluchu a prijali jeho zásady za svoje, uznali, že on je náš Stvoriteľ a Pán, ako o tom hovorí práve štvrté prikázanie (2Moj 20,8-11; Zj 14,6.7).

---

Študijné otázky

1. Prečo ľudia často robia to, o čom vedia, že je to nesprávne, dokonca škodlivé? Rim 7,14-20

2. Akým spôsobom bojoval satan proti starozákonnej cirkvi (Izraelovi) a ako bojuje proti cirkvi novozákonnej? Zj 12,17

3. Ako Boh predpovedal, že v budúcnosti bude zmenený jeho zákon? Dan 7,25

4. Ktoré dôvody viedli cirkev a kresťanov k uvažovaniu o zmene soboty na nedeľu?

5. V ktorých mestách začali kresťania najprv svätiť nedeľu?

6. Kedy bol vydaný prvý „nedeľný zákon“ a kto ho vydal?

7. Kto na seba berie zodpovednosť za túto zmenu a dodnes ju považuje za svoj čin, za prejav svojej autority?

8. Aký princíp poslušnosti nám svojím príkladom stanovili apoštolovia? Sk 5,29

9. Prečo Boh chce, aby ľudia pred príchodom Krista dôsledne zachovávali Boží zákon?