V tejto lekcii budeme študovať obsah druhej dosky Božieho zákona – druhú skupinu prikázaní – o vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi.

„A druhé, tomu podobné je: Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba! Na týchto dvoch prikázaniach visí celý zákon i proroci.“ (Mat 22,39.40)

Mnoho ľudí, neoboznámených s Bibliou sa domnieva, že prikázanie „miluj svojho blížneho ako seba samého“ sa objavuje až v novozákonnej dobe. Z toho usudzujú, že predtým platilo len „oko za oko, zub za zub“ (2 Moj 21,23-25). Avšak Ježišova veta „miluj blížneho svojho ako seba samého“ je vlastne citátom z 3 Moj 19,18. Boh viedol ľudí k hlbokej a nezištnej láske už veľmi dávno, od samotného počiatku. Postupne ich učil a vychovával v umení skutočne milovať druhých.

Čo znamená milovať druhých ROVNAKO ako „samého seba“? Každý človek má rád sám seba – máme radi pekné veci, doprajeme si pohodlie, robíme veľa preto, aby sme prežívali pekné chvíle a zážitky, sme k sebe zhovievaví. Rovnaký vzťah lásky máme mať k iným ľuďom – a nezáleží na tom, nakoľko ich poznáme, či sú to ľudia blízki alebo cudzí, či sú nám sympatickí alebo nesympatickí. Pán Ježiš nás učí zlatému pravidlu:

„Všetko tedy, čokoľvek by ste chceli, aby vám ľudia činili, to aj vy im čiňte.“ (Mat 7,12)

Toto „zlaté pravidlo správania“ je možné vyjadriť aj takto: dívajte sa na druhých ako na seba, vyžadujte od druhých toľko, koľko od seba. Čo všetko by sa zmenilo v našich rodinách, v školách, v zamestnaní, v celej spoločnosti, vo svete, keby sa ľudia dôsledne riadili Ježišovým zlatým pravidlom a druhým veľkým prikázaním? Ak chceme vybudovať novú a lepšiu spoločnosť, potom musíme začať práve v tejto oblasti, a to od seba.

I. ÚCTA K RODIČOM (5. prikázanie)

„Cti svojho otca i svoju mať, aby sa predĺžili tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh“ (2 Moj 20,12). Prečítaj si: Ef 6,1-4

Domov – základ medziľudských vzťahov

V 60. rokoch sa v USA kniha Korene stala jednou z najpredávanejších. Popisuje dramatický príbeh amerického černocha, ktorý sa snaží pátrať po svojich predkoch, hľadá korene svojho rodu ešte v Afrike.

Aj keď Boh je vlastným darcom života (Iz 42,5), na svet prichádzame v rodine vďaka svojim rodičom a sme pokračovateľmi rodovej línie. Na svete žije veľa ľudí, ktorí nemajú svoje deti, všetci však máme svojich rodičov. Rodina je základom ľudskej spoločnosti, a preto Boh radí toto prikázanie na dôležité miesto: je prvým prikázaním druhej dosky – vymedzuje vzťahy medzi ľuďmi.

Prvé prikázanie, ktoré je úvodom k celému Desatore a zároveň určuje základný tón všetkých vzťahov, hovorí o úcte človeka k Bohu – k „nebeskému rodičovi“. Podobne aj piate prikázanie, úcta k rodičom, je úvodom v oblasti všetkých medziľudských vzťahov.

Rodičia sú prvými ľuďmi, ktorých sme videli, oni sa starajú o bezmocného tvora a dlhú dobu dieťaťu zaisťujú základné potreby. Učia ho všetkým dôležitým mravným hodnotám, stávajú sa jeho svetom, odovzdávajú mu „rebrík hodnôt“, učia ho milovať svojou láskou, učia ho poznávať svet a pomáhajú mu začleniť sa doň. Po určitú dobu deti vidia vo svojich rodičoch Boha. Akí sú rodičia, takého si ho predstavujú. Preto by sa mali rodičia nechať poučovať a riadiť Bohom a jeho slovom. Biblia skutočne predkladá mnoho vzácnych rád k výchove: 1 Moj 18,19; 5 Moj 6,4-12; Žalm 144, 12; Prísl 3,4-8; 22,6… Boh je pre nás dospelých prirodzenou autoritou a on prenáša určitý diel svojej autority, zodpovednosti a cti aj na pozemských rodičov. Ctiť rodičov je Boží pokyn, jeho prianím.

Biblický komentár

Požiadavku úcty k rodičom zdôvodňuje a rozvádza mnoho ďalších biblických miest v Starom aj v Novom zákone. 3 Moj 19,3 hovorí: „Každý sa budete báť svojej matky a svojho otca.“ Keď uvážime dobu, v ktorej bolo napísané Desatoro, prekvapí nás skutočnosť, že matka je tu spomenutá rovnako ako otec, je dokonca spomenutá na prvom mieste ako tá, ktorá sa stará o dieťa od najútlejšieho veku. Boh veľmi otvorene odsudzuje akúkoľvek neúctu detí voči rodičom (3 Moj 20,9; 2 Moj 21,17; 5 Moj 27,16; Prísl 20,20).

Pán Ježiš je nám príkladom aj v úcte k rodičom. Z niekoľkých sporadických zmienok Biblie sa dá vyvodiť, aký úctivý a poslušný vzťah prejavoval k matke a k Jozefovi (Luk 2,41-52). „Bol poddaný svojim rodičom.“ Na konci svojho života, krátko pred svojou smrťou, prejavil úctu k svojej matke a postaral sa o jej budúci život (Ján 19,26.27). Tematike úcty k rodičom sa Kristus venoval aj vo svojom učení (Mat 15,1-9).

Konkrétne prejavy úcty k rodičom

Biblické proroctvo o posledných dňoch upozorňuje na to, že „ľudia budú… rodičom neposlušní…“ (2 Tim 3,2) Bez zbytočného pesimizmu chcem ukázať na to, že vzťah detí, mladej generácie k staršej, je prinajmenšom čudný, neúctivý. Kde sú príčiny tohto stavu? Odcudzenie od Boha, nedostatočné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, honba za nesprávnymi hodnotami dospelých a sklamanie mladej generácie v okamihu, keď to pochopia, konzumný spôsob života a mnoho ďalších príčin prispeli k vzniku „generačnej priepasti“. Ako je možné ju preklenúť? Malachiáš (Mal 4,4-6) hovorí o „Eliášovi“, ktorý dokáže stmeliť vzťahy medzi otcami a synmi, matkami a dcérami. Je to Ježiš Kristus, jeho náboženstvo, ozajstná viera, to je schopné znovu vybudovať narušené ľudské zväzky.

Ako sa má konkrétne prejaviť úcta detí k rodičom? Slovo „ctiť“ v sebe zahŕňa niekoľko významov:

1. Znamená to POČÚVAŤ svojich rodičov, nielen im načúvať. Neposlušnosť umožnila vstup hriechu na svet, neposlušnosť je túžba po falošnej slobode. Neposlušnosť sa vryla do ľudskej povahy, a preto sa človek už od detstva má učiť poslušnosti. Rodičia majú na deti klásť správne a primerané požiadavky a deti ich majú bez odvrávania rešpektovať a plniť. Toto je cesta k ich životnému úspechu, k sebadisciplíne a k správnemu vzťahu k iným (Ef 6,1; Prísl 1,8; 4,1; 12,15; 23,22; Kol 3,20).
2. Druhým významom slova „ctiť“ je MAŤ RODIČOV VO VÁŽNOSTI. Boh si praje, aby deti svojimi rodičmi nepohŕdali, nezabúdali na ne, aby im pomáhali, aby ich brali vážne po celý ich život. Toto prikázanie platí bez obmedzenia až do posledného dňa ich života. Vzťah detí k rodičom sa v priebehu života iste mení. Predškolské dieťa svojich rodičov považuje za vševedúcich, v čase dospievania začína na nich vidieť veľa nedokonalostí, neskôr si myslí, že je múdrejšie ako rodičia, avšak ako dospelé si začína uvedomovať, že jeho rodičia predsa mali pravdu a vychádzali zo životných skúseností.
3. Slovo „ctiť“ v biblickom zmysle znamená STARAŤ SA O RODIČOV. Žijeme v dobe, keď ľudia veci pokladajú za hodnotnejšie než ľudí, keď zmizla úcta k starším a k rodičom, kedy sa ľudia nechcú viazať starostlivosťou o svojich rodičov ani v ich veku. Spoločnosť preto vybudovala „domovy dôchodcov“, kam deti „odkladajú“ svojich starých rodičov a navštevujú ich len v dňoch, keď dostávajú dôchodok. Piate prikázanie prikazuje deťom, aby sa dostatočne postarali o svojich starých a chorých rodičov. Majú im odplatiť všetku lásku a starostlivosť, ktorú im rodičia venovali v detstve. Pán Ježiš povedal, že starostlivosť o starých a chorých rodičov nie je možné nahradiť žiadnou spoločenskou či náboženskou aktivitou, žiadnymi inštitúciami (Mat 15,1-9).
4. Čo robiť v prípade, keď si RODIČIA ÚCTU NEZASLUHUJÚ? Buď pre ich pochybný charakter, alebo sa k deťom zachovali neľudsky? Božie prikázanie je nepodmienečné. Boh nepovedal: Cti svojich rodičov, keď budú dobrí, dokonalí, keď nikdy nebudeš cítiť krivdu… Povedal jednoducho: „Cti svojho otca i svoju matku.“ Tento príkaz platí aj vtedy, keď staroba prinesie duševné schátranie alebo choroby. Prikázanie platí, aj keď sa rodičia zachovajú nesprávne. Jeden učiteľ sa pýtal detí v triede, či majú poslúchať svojich rodičov, keď sú neporiadni a hrubí. Väčšina detí povedala, že nie. Prihlásilo sa však jedno bledé, do seba uzavreté dievčatko, ktorého otec bol opilec a takmer denne svoju manželku a dcéru bil. Povedalo: „Keď nebudem mať rada otecka, potom nebudem mať na svete nikoho.„ Po čase sa jej otec zmenil. Aký podiel na tom asi mala jeho dcéra?
5. Ako sa majú deti zachovať v prípade, že im rodičia bránia vo viere a schválne im dávajú príkazy, ktoré sú v rozpore so zákonom Božím? Aj v tomto prípade majú deti svojich rodičov ctiť, ale Boha majú poslúchať na prvom mieste (Sk 4,19.20; 5,28.29).

Príklad starostlivosti zo strany rodičov

Ak majú mať deti úctu k rodičom, tí musia zodpovedne plniť svoju rodičovský úlohu. Čo to znamená?

1. Rodičia majú deťom byť dobrým životným príkladom. Zrejme toto je najväčšia príčina, prečo deti opovrhujú autoritami a nepočúvajú rodičov (2 Tim 3,1.2).
2. Rodičia majú používať správne výchovné metódy a viesť svoje deti k Bohu (Prísl 3,1-6; 22,6).
3. Rodičia majú svoje deti rozumne usmerňovať a trestať, nemajú ich popudzovať k hnevu (Žid 12,6-11; Ef 6,4).
4. Rodičia majú radi plniť svoje povinnosti a starať o všetky potreby svojich detí (Luk 11,11-13).

Prikázanie so zasľúbením

Apoštol Pavol hovorí, že toto je jediné prikázanie, ktoré má zasľúbenie (Ef 6,2). Keď deti budú mať v úcte svojich rodičov, je im zasľúbený dlhý a šťastný život na tejto zemi a hmotné i duchovné požehnanie. Poslušnosť Božieho zákona vždy prináša požehnanie. Toto prikázanie je prínosom v troch oblastiach: pre život jednotlivca na tomto svete, pre život celej spoločnosti a pre život večný. Život vo vzájomnej láske a úcte je pokojný a bohatý a je dobrou prípravou pre život večný.

II. ÚCTA K ŽIVOTU (6. prikázanie)

„Nezabiješ.“ (2 Moj 20,13) Prečítaj si: Mat 5,17-26

Život je najcennejším darom

„A Hospodin Boh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.“ (1 Moj 2,7) „Duch silného Boha ma učinil a dych Všemohúceho mi dal život.“ (Jób 33,4)

Šieste prikázanie logicky nadväzuje na piate, chráni život, ktorý začal a vyvíjal sa v rodine. Život je najcennejšou hodnotou, ktorou človek disponuje. A predsa – ako málo si ho ľudia vážia! Dokonca aj v našom „civilizovanom“ storočí denne počujeme správy o stále rastúcom násilí, počte vrážd, o vojnách a o utrpení ľudí. Trpia spravodliví aj zlí ľudia. Odborníci sústredili svoj rozum na to, aby stále zdokonaľovali zbrane, aj keď vedia, že sú schopné „hromadného ničenia“! Čo sa to stalo s ľuďmi? Kam zmizla ľudská úcta k životu? Ako je možné, že ľudia tak ľahkovážne nakladajú s tou najvyššou ľudskou hodnotou?

Človek druhému život nedal, preto nemá právo na jeho život siahnuť. Dejiny nám však podávajú iný obraz. Boh stvoril človeka a ponúkol mu život večný, život bez konca. Varoval ho pred neposlušnosťou slovami: „Istotne zomrieš.“ (1 Moj 2,17) Za človekom však prichádza najväčší klamár a vrah – satan (Ján 8,44) a oklamal človeka slovom „nezomriete“ (1 Moj 3,4). Ľudia uverili najväčšej lži v dejinách, a to ich stálo tú najväčšiu hodnotu – život. Neposlušnosť Boha je vo svojich dôsledkoch vždy prestúpením šiesteho prikázania, pretože „odplata za hriech je smrť“ (Rim 6,23). Hriech je však ešte krutejší: „Kain zabil svojho brata.“ (1 Moj 4,8) Na svete sa dala do pohybu lavína násilia, zločinov, vrážd a vojen. Počas dejín vytieklo veľa ľudskej krvi. Kvôli akým cieľom? Môže nejaký cieľ ospravedlniť zločin vraždy?

Koľko nevinných ľudí zomrelo! Ľudská nenávisť a krutosť však išla tak ďaleko, že keď na svet prišiel Kristus, Boží Syn, ľudia ho usmrtili! Pán Ježiš prišiel na svet okrem iného aj preto, aby nám znova ukázal, akú hodnotu má ľudský život.

„Čo je smrteľný človek, že pamätáš na neho, a syn človeka, že ho navštevuješ!“ (Žalm 8,5) „Boh, ktorý učinil svet a všetko, čo je na ňom, súc Pánom nebies a zeme… lebo veď on sám dáva všetkému život a dych a všetko.“ (Sk 17,24.25)

Všetok život pochádza od Stvoriteľa, len on sám – má právo ľuďom život odňať. Človek, aj keby sa akokoľvek namáhal, nedokáže tajomstvo života ani pochopiť, nieto život umelo vytvoriť.

Život sa prejavuje v troch oblastiach: v ríši rastlinnej, živočíšnej a v najvyššej kvalite u človeka. Šieste prikázanie sa dotýka všetkých prejavov života. Biblia nás vedie k úcte k životu, nemáme ho svojvoľne ničiť. Naopak, máme robiť maximum pre jeho obohatenia skvalitnenie a predĺženie.

Čo zahŕňa prikázanie „Nezabiješ!“?

1. Vzťahuje sa na zabitie, vraždu, vojnu – na priame odňatie života. Boh vylučuje používanie hrubej sily zo vzťahov medzi ľuďmi i medzi národmi. Boh nechce vojnu, ani zabíjanie pre akýkoľvek cieľ. Žiaľ, že často ľudia bojovali a zabíjali aj z náboženských dôvodov!
2. „Nezabiješ“ sa vzťahuje aj na samovraždu! Človek nemá právo si siahnuť ani na svoj život. Život sme si nedali (1 Kor 6,19.20), Boh nedovolí, aby sme prežívali ťažšie skúšky, než unesieme (1 Kor 10,13). Avšak vedomým porušovaním zdravotných zákonov (fajčenie, pitie alkoholu, drogy, trvalé preťažovanie) sa môžeme dopúšťať „samovraždy na splátky – dlhodobej!“.
3. „Nezabiješ“ sa vzťahuje na potraty. Človek nemá bez vážneho dôvodu zmariť ani začínajúci, bezbranný život pre úplne bezvýznamné príčiny.
4. Prikázanie „Nezabiješ!“ zakazuje akúkoľvek formu násilia, obmedzovanie ľudskej slobody, všetko, čo bráni plnému a bohatému životu. Aby nás Boh odvrátil od akejkoľvek formy násilia, v prikázaní menuje tú najzávažnejšiu.
5. Prestúpiť uvedené prikázania môžeme i slovom. Nepoznáme veľa príkladov, keď jeden človek slovom „zabil“ najskôr povesť niekoho iného a potom tým aj jeho?
6. Pán Ježiš ukazuje aj na hnev a myšlienku o nenávisti ako naplnenie prikázanie „Nezabiješ!“ (Mat 5,21-26).
7. Výnimku tvoria usmrcovanie zvierat k nevyhnutnej potrebe – k jedlu, k ošateniu. Avšak aj toto bolo mimoriadné Božie opatrenie po potope, keď nebolo čo jesť (1 Moj 9,3.4). Božím ideálom je pôvodná vegetariánska strava, ktorú Boh ľuďom dal v raji (1 Moj 1,29).

Pozitívna stránka prikázania

Prikázanie „Nezabiješ!“ Tematicky spadá do druhej dosky zákona: „Milovať budeš svojho blížneho…“ Teda nielen ľuďom a zvieratám neškodiť, ale milovať ich – to znamená robiť všetko pre záchranu, rozvoj, obohatenie života, životného prostredia. Pán Ježiš povedal, že prišiel, aby nám (ovciam) dal „plný a bohatý“ život (Ján 10,10). To znamená, že sa máme starať o svoje zdravie, o dobro a šťastie. Boh to robí. Chce, aby sme žili šťastne. To je tiež zmysel jeho činnosti a posolstva a za to tiež zaplatil tú najvyššiu možnú cenu (1 Petr 1,18.19; Zj 22,14).

III. ÚCTA K MANŽELSKÉMU ZVÄZKU (7. prikázanie)

„Nezosmilníš“ – „nescudzoložíš“ (2 Moj 20,14) Prečítaj si Mat 5,27-32; 1 Tes 4,1-8

Otvorenosť biblickej zvesti

Vzťah medzi mužom a ženou, sexuálna oblasť, zaujíma v živote ľudí dôležité miesto. Biblia o týchto otázkach hovorí veľmi otvorene – až sa nad tým ľudia niekedy pohoršujú. Približuje nám mnoho negatívnych i pozitívnych príkladov a poučení, možno, že k niektorým kapitolám Biblie by sme mohli pripísať „mládeži neprístupné“. Biblia však hovorí o dôležitých veciach, a preto tak obšírne a otvorene. Táto téma je dokonca tak dôležitá aj preto, že Kristus svoj vzťah k cirkvi prirovnáva k vzťahu medzi mužom a ženou (Ef 5,23-33; Hoz 2,19).

Je smutné, ako hlboko ľudstvo kleslo v tejto oblasti, a v dnešnej dobe ako by sa pretrhla hrádza ľudskej vášne hromadenej dlhé stáročia. Kristus dnešnú dobu prirovnáva k dobe pred potopou: „…ženili sa a vydávali sa…“ (Mat 24,37-39). Satan ľudí veľmi účinne zvádzal v dvoch oblastiach – mamon (chamtivosť, bohatstvo, moc) a sex (nevera, modloslužba, kult sexu). Prekvapuje nás, že oboje sa mu podarilo zamiešať aj do náboženstva, do modloslužby! Dnes žijeme v dobe neuveriteľnej nemorálnosti, kultu sexu, rozvodov… Ľudia sa pýtajú: Má Boh právo ľuďom hovoriť aj do tejto súkromnej oblasti? Čo nám k tomu Boh hovorí?

Boh si želá, aby sme boli telesne i duchovne zdraví. Preto na mnohých miestach Biblie ukazuje, že jedným z najpustošivejších hriechov je sexuálna uvoľnenosť, nevera. Spôsobuje nevýslovné telesné a duševné muky a choroby. Biblia o tom hovorí na mnohých miestach (Prísl 5,2-11; 6,24-35; 7,7-27; 14,12; 1 Kor 6,16-18). Ani moderné liečebné a psychiatrické metódy nie sú schopné zbaviť ľudí dôsledkov hriechu smilstva: pohlavných chorôb, AIDS, rozbitých domovov, výčitiek svedomia, psychicky poznamenaných detí z rozbitých manželstiev, neschopných milovať… To sú len niektoré ukážky následkov prestupovania 7. prikázania.

Božím ideálom od začiatku je, aby si jeden muž vzal jednu ženu a žil s ňou po celý život v manželskom zväzku. Manželstvo v Božích očiach je nerozlučiteľné (Mal 2,16), s výnimkou nevery (Mat 19,3-9). Boh si prial, aby ľudia boli šťastní, a k tomu im mal slúžiť aj správny spôsob sexuálneho života (1 Moj 1,28; 2,24; Prísl 5,18-20). Podľa Biblie nie je pohlavný pud ničím zlým, ak nachádza svoje náležité miesto v manželstve.

Význam slova „Nezosmilníš“

1. Manželská nevera – pohlavný styk s iným partnerom (Sk 15,20; Moj 38,24). Je to veľmi závažný hriech, ktorý rozbil veľa domovov a šťastných zväzkov! Boh je ochotný dať nám silu k jeho prekonaniu (1 Moj 39,7n).
2. Mnohoženstvo(1 Tim 3,2).
3. Predmanželský pohlavný styk, ktorý Biblia nazýva tiež smilstvom (5 Moj 22,21; Jozef – 1 Moj 39,7n). Predčasné začatie pohlavného života poznamenáva človeka telesne i psychicky. Kto si vyberá zálohy pred manželstvom, bude v manželstve žiť z „polovičnej porcie“. Žiadny hriech sa nepomstí tak ako sexuálna nedisciplinovanosť. Kto zlatý prút lásky rozmení pred manželstvom na medenáky flirtu a prchavých dobrodružstiev, nebude mať čo dať svojmu životnému partnerovi. Neverme mýtu, že je potrebné „si partnera pred svadbou vyskúšať“!
4. Nestriedmosť v pohlavnom živote(Gal 5,22). Ani manželstvo nemá byť zásterkou pre zvrhlé ukájanie sexuálneho pudu.
5. Hriech v srdci, pohľad, nečisté myšlienky. Pán Ježiš povedal, že toto prikázanie ľudia často porušujú v srdci: „každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“. (Mat 5,28) O víťazstvo či prehrách života sa rozhoduje v prvom rade v myšlienkach (Bibl. v srdci – Mat 15,19). Preto nás Biblia nabáda k obnove mysle (Rim 12,2), aby sme zámerne radi premýšľali o čistých a kladných veciach (Fil 4,8). Dovoľme Bohu, aby nás naplnil čistými myšlienkami a zlé sa nás potom neprichytí. Tak zvíťazíme nad hriechom.
6. Duchovné smilstvo: Žalm 73,27. Tohto hriechu sa dopúšťal Izrael, a preto sa v Starom zákone tak často stretávame s termínom „smilstvo“. Nevera v duchovnej oblasti sa vypomstí stratou večného života, nevera v oblasti telesnej sa vypomstí navyše stratou šťastia a zdravia.

Pozitívna stránka prikázania

Nie vždy je nevera a smilstvo prehreškom jednej strany. Často na tom má podiel aj „nevinná strana“. Preto nás Biblia nabáda, aby sme s Božou pomocou a podľa jeho rád v Písme budovali pevný, šťastný a uspokojujúci manželský zväzok, krásny domov. Tam, kde ľudia prežívajú plné šťastie vo svojej rodine, je nevera naozaj výnimkou. Vyhľadajme a dobre si preštudujme všetky biblické rady k budovaniu šťastného domova. Oplatí sa to nám aj našim deťom.

---

Študijné otázky

1. Čo prakticky znamená milovať blížneho ako samého seba? Mat 22,39-40

2. V akom zmysle spájame prikázanie o úcte k rodičom s prvou doskou zákona?

3. Ako sa prakticky prejavuje úcta detí k rodičom?

4. Čo majú deti robiť v prípade, keď si ich rodičia úctu nezasluhujú a keď im bránia vo viere v Boha? Sk 4,19-20

5. Ako rozumieš zasľúbeniu, ktoré sa spája s 5. prikázaním? 2 Moj 20,12

6. Prečo si ľudia tak málo vážia život iných? Ján 8,44

7. Čo všetko v sebe zahŕňa prikázanie „nezabiješ“?

8. Ako sa má prakticky prejaviť kladný postoj kresťana k životu?

9. Čo sa podľa Biblie považuje za smilstvo?

10. Prečo sa treba vyvarovať čítaniu nemravných kníh a pozeraniu zlých filmov…? Mat 5,29-30

11. Ktorú dôležitú zásadu odhaľuje príslovie: „Povedz mi o čom rozmýšľaš a ja ti poviem, aký si“? Fil 4,8